Propaganda je hodnotovo prázdna forma, ktorú čas napĺňa morálnym obsahom

1. Forma pred obsahom

Propagandistický slogan je nástroj. Nie je to automaticky pravda ani lož, ale kondenzovaná výzva k činu. Spája emóciu s cieľom a zámerne obchádza zložitosť reality. Preto je v okamihu svojho zrodu morálne neutrálna forma – prázdna nádoba čakajúca na obsah.

2. Dve tváre tej istej reči

História ukazuje, že rovnaké jazykové mechanizmy môžu slúžiť protikladným účelom. Heslo „Arbeit macht frei“ sa v 19. storočí spájalo s morálkou práce, no v nacistických táboroch sa zmenilo na cynickú lož. Naproti tomu veta „Vakcína je sloboda“ vznikla ako mobilizujúca metafora spoločenského návratu k normálu. V oboch prípadoch ide o tú istú formu – no diametrálne odlišný morálny obsah rozhodujú skutky a dôsledky.

3. Kritérium pravdy: zhoda slov a reality

Jazyk sám o sebe nerozhoduje. Rozhodujú úmysel, skutky a následky. Slogan obstojí, ak sa jeho tvrdená kauzalita ukáže pravdivou a ak nevedie k dehumanizácii či útlaku. Zlyhá, ak zakrýva násilie alebo legitimizuje lož. História nehodnotí rétoriku, ale mieru zhody medzi slovami a realitou.

4. Sloboda, zdravie a spoločenský dôsledok

Heslo „Vakcína je sloboda“ nie je medicínska rovnosť, ale metafora dôsledku: ak vakcinácia znižuje riziko vážnej choroby, umožňuje viac osobnej a spoločenskej slobody (menej obmedzení, kolapsov nemocníc a lockdownov). Ak by sa ukázalo opak, jazyk si túto skúsenosť uloží a metafora stratí legitimitu.

5. Čas ako morálny sudca

O definitívnom hodnotení rozhodne až odstup. Možné sú tri scenáre: (A) slogan obstojí ako pravdivé zjednodušenie, (B) zapíše sa ako marketingová hyperbola, alebo (C) premení sa na negatívny symbol, ak sa preukáže jeho zneužitie. Čas napĺňa formu obsahom.

Téza: V okamihu svojho vzniku sú slogany iba propagandou – rovnakým typom jazykového nástroja. Rozdiel medzi nimi určuje až čas, pravdivosť a dôsledky.