Prípadné nové clá USA vo výške 500 % voči obchodným partnerom Ruska si budú vyžadovať analýzu, situáciu však výrazne nezmenia, vyhlásil vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.
V podmienkach, keď bolo voči Rusku prijatých viac ako 30.000 reštriktívnych opatrení, si prípadný vznik nového prvku v podobe zavedenia 500-percentného cla voči obchodným partnerom Ruska vyžiada dodatočnú analýzu, situáciu to však radikálne nezmení, povedal Rjabkov.
„Vieme, ako pracovať v týchto podmienkach, budeme pokračovať v našej nezávislej, suverénnej a dopredu smerujúcej ceste,“ dodal.
Rjabkov poznamenal, že aktivity niektorých amerických senátorov vyvolávajú znepokojenie, pretože sú zamerané na narušenie základov normálnej interakcie, čo znamená, že škodia samotným USA.
Republikánsky senátor Lindsey Graham a jeho demokratický kolega Richard Blumenthal ešte v máji predložili zákon, ktorý by na Rusko uvalil nové sankcie, ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať s Ukrajinou alebo ak Rusko po uzavretí mierovej dohody podnikne ďalší útok.
Okrem nových sankcií návrh počíta s uvalením 500-percentného cla na dovoz tovaru z krajín, ktoré odoberajú ruskú ropu, plyn a iné produkty.
Ak by návrh prešiel, aj Slovensku by vážne hrozili drakonické 500-percentné clá, ktoré, ako Graham dodal, by mali dotknutým ekonomikám „rozdrviť kosti“.
„Rusko už dávno malo pocítiť zdrvujúcu ekonomickú bolesť za svoju brutálnu inváziu na Ukrajinu,“ napísal Graham na sociálnej sieti X v príspevku ešte z 11. marca, keď prvýkrát avizoval, že spolu s Ruskom budú trpieť aj jeho obchodní partneri.
I am very encouraged to hear that Ukraine has agreed to the United States’ proposal for a 30-day ceasefire. Well done to the Trump Team.
— Lindsey Graham (@LindseyGrahamSC) March 11, 2025
I hope Russia will follow. If Russia refuses, we should sanction the hell out of them.
I will be introducing congressionally mandated… https://t.co/RmcSUs0mhT
Tento týždeň Graham vyhlásil, že návrh zákona by sa mohol v Senáte posunúť vpred.
Hlavným cieľom tejto legislatívy je poškodiť ruskú ekonomiku, vedľajším efektom však bude aj ťažký úder krajinám, ktoré s Ruskom stále výraznejšie obchodujú.
Okrem Slovenska a Maďarska, ktoré od Ruska nakupujú plyn v plynnom stave by v EÚ mohli Trumpove druhotné clá významne poškodiť aj Francúzsko, Belgicko či Španielsko, ktoré dovážajú výrazný objem ruského plynu v skvapalnenej podobe. Upozornil na to ešte v máji hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Dovoz Francúzska, Belgicka či Španielska však pozostáva výhradne z ruského skvapalneného plynu a je pomerne ľahko nahraditeľný z alternatívnych, neruských zdrojov. Zato maďarský a slovenský fosílny import z Ruska tvoria potrubné dodávky ropy aj zemného plynu. Tie nemožno tak ľahko nahradiť alternatívami.
Zo štatistík fínskeho inštitútu CREA vyplýva, že najviac plynu z Ruska v prvom kvartáli tohto roka doviezlo Francúzsko (v objeme 1,09 miliardy eur) a Maďarsko (1,08 miliardy eur). Takmer o polovicu menej potom nakúpilo Belgicko (573 miliónov eur) a na štvrtom mieste je s objemom 572 miliónov eur Slovensko.
Keďže však skvapalnený plyn je možné pomerne ľahko nahradiť z alternatívnych zdrojov mimo Ruska, najviac by tak v prípade zavedenia nových amerických sankcií utrpelo práve Slovensko s Maďarskom, teda krajiny závislé od potrubných dodávok ropy aj zemného plynu.
Zdroj: openiazoch.sk / tvnoviny.sk / InfoVojna
