Bratislavský krajský sudca Šamko o šikane vyššej súdnej úradníčky šéfom Špecializovaného trestného súdu Hrubalom, ktorý by si podľa neho mal pred stínaním hláv názorových oponentov najprv prečítať knihu Ladislava Mňačka „Ako chutí moc“

03.04.2023 | 12:30
Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko informuje o šokujúcom prípade, keď sa pracovníčka ŠTS stala terčom šikany za svoj článok s názvom „Quo vadis Špeciál II alebo ako ďalej s vecnou príslušnosťou“, ktorý zverejnil na portáli Právne listy.

 

O korektnej šikane vyššej súdej úradníčky a čo s tým má predseda Špecializovaného trestného súdu

Som sklamaný, že musím písať tieto riadky a zároveň prekvapený, že ešte stále môže byť nesúhlas s článkom dôvodom na šikanovanie jeho autora. Ak by som však zostal ticho, súhlasil by som mlčaním a to nie je v mojej povahe. Najmä ak je autor šikanovaný za článok, ktorý som ja zverejnil na tomoto webe.

Na úvod pripomeniem to, čo by malo byť samozrejmosťou, ale žiaľ nie je. Pokiaľ niekto nesúhlasí s akýmkoľvek článkom (to platí o to viac, ak ide o článok odborný spojený s názorom autora na pomery na konkrétnom súde), tak býva v civilizovanej krajine pravidlom, že svoj nesúhlas (kritiku) vtesná taktiež do článku. To sa nazýva diskusia (názorová polemika), čo je mimochodom základom každej demokratickej krajiny. Ak sa predsa len niekto cíti mimoriadne dotknutý napísaným článkom a chce reagovať inak ako protičlánkom (t. j. tvrdšie), tak mu demokratický právny poriadok ponúka možnosť podať žalobu na ochranu osobnosti.

Samozrejme, je tu aj iná možnosť. A to možnosť využiť svoje nadriadené postavenie voči autorovi článku a umlčať, či potrestať ho tak, že sa na to zneužije oprávnenie iniciovať disciplinárne konanie. Problémom, či výhodou tohto riešenia je to, že disciplinárne konanie nie je diskusia, ale pohreb diskusie s potenciálom umlčať aj všetkých ďalších prípadných drzých autorov do budúcna. Je s podivom, že sa práve k tomuto riešeniu uchýlil predseda Špecializovaného trestného súdu, ktorý sa roky radí medzi skupinu sudcov, ktorí mali byť v minulosti pranierovaní práve za svoje kritické názory. Zdá sa, že súdni funkcionári sa síce menia, ale metódy (papalášske maniere) zostávajú rovnaké.

Takže o čo ide.

Vyššia súdna úradníčka Špecializovaného trestného súdu Mgr. Erika Krutková napísala článok s názvom „Quo vadis Špeciál II alebo ako ďalej s vecnou príslušnosťou“. Tento článok som odsúhlasil a zverejnil dňa 03.02.2023 na webe právne listy

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1179-quo-vadis-special-ii-alebo-ako-dalej-s-vecnou-prislusnostou

Článok „rozzúril“ predsedu Špecializovaného trestného súdu, nakoľko ten rozhodnutím predsedu súdu zriadil poradnú komisiu v zmysle § 118 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a to na účely „preskúmania porušenia služobnej disciplíny vyššej súdnej úradníčky Mgr. Eriky Krutkovej“. Z rozhodnutia predsedu súdu ďalej vyplýva, že poradná komisia sa skladá zo sudcu, iného vyššieho súdneho úradníka a zástupcu zamestnancov a má preskúmať porušenie pracovnej disciplíny. Z menovaní predsedu súdu do poradnej komisie možno zistiť, že štátna zamestnankyňa (Mgr. Erika Krutková) bola predvolaná na pohovor, ktorý sa mal týkať „obsahu článku uverejneného na portáli Právne listy dňa 03.02.2023“ s tým, že menovaným členom poradnej komisie bol v prílohe predložený aj tento článok. Jedna zo sudkýň Špecializovaného trestného súdu dokonca k obsahovej časti zverejneného článku spísala aj čestné prehlásenie, kde poprela tvrdenia uvádzané v článku a aj toto čestné prehlásenie majú k dispozícii členovia poradnej komisie.

Aby to ale nevyzeralo úplne ako šikana vyššej súdnej úradníčky za napísaný článok, má poradná komisia preskúmať aj iný „prehrešok“ vyššej súdnej úradníčky, ktorý sa mal odohrať dňa 08.03.2023 (t. j. samozrejme až po zverejnení článku) a mal spočívať v tom, že vyššia súdna úradníčka sa na zavolanie nedostavila do kancelárie predsedu súdu a mala mať k tomu aj drzú poznámku. Toto je klasická taktika využívaná aj v minulosti spočívajúca v tom, že osamotené potrestanie niekoho za článok, či iný názor by mohlo vzbudiť odpor alebo vyzerať nehorázne (obzvlášť ak ho iniciuje osoba, ktorá sá roky prezentuje ako bojovník za slobodu prejavu) a tak sa k nemu pridá aj iný skutok, ktorý sa bude týkať napríklad drzého správania a ten sa dá do popredia. Potom už disciplinárne vyšetrovanie a prípadné potrestanie nebude vyzerať až tak ako šikana na pracovisku (či moderne povedané bossing), ale bude to viac menej taká prijateľná korektná (slušná) šikana, ktorej sa nikto nechcel dopustiť, ale vzhľadom na drzosť štátneho zamestnanca sa tomu nedalo vyhnúť. A aby som nezabudol, takéto korektné disciplinárne konania bývajú spravidla sprevádzané aj ústnymi ponukami stíhanej osobe, aby „vypadla“ zo súdu a „na všetko sa zabude“ (považujem za takmer isté, že takúto ponuku dostala aj vyššia súdna úradníčka v danej veci; sme predsa ľudia nie?).

Takže cieľom poradnej komisie je „zaujať stanovisko predovšetkým k tomuto konaniu (rozumej tomu drzému správaniu) v kontexte všetkých právnych predpisov, etického kódxu štátneho zamestnanca aj v kontexte doterajšej genézy činnosti štátneho zamestnanca“. Tak ako to má byť, do popredia síce predseda súdu dáva údajné drzé konanie vyššej súdnej úradníčky (čo je zrejme neskutočne závažný počin), ale pravá podstata zriadenia komisie nasleduje v texte hneď následne, keď predseda súdu členom komisie oznamuje, že „predmetom pohovoru u generálneho tajomníka služobného úradu, na ktorý bola štátna zamestnankyňa predvolaná, mal byť aj obsah článku uverejneného na portáli Právne listy dňa 03.02.2023, ktorého fotokópiu tiež pripájam“. Každému je teda jasné prečo bola komisia zriadená ako aj to, že „drzý skutok“ je len do počtu a netreba ani veľmi hádať ako to celé dopade.

V čom je iné toto konanie predsedu Špecializovaného trestného súdu od kanania osoby (tiež v minulosti súdneho funkcionára), ktoré tak veľmi a dlhé roky kritizoval? Aha, zabudol som. Toto je korektná šikana a to sa môže, či dokonca musí. Už počujem tie akože argumenty, ktoré sa píšu vždy, keď chceme odrovnávať iného za názory a potrebujeme to nejako slušne odôvodniť (žijeme predsa dobu, kde je slušnosť modla, alebo poslušnosť?), že ide hlavne o to drzé správanie a že na článok Mgr. Eriky Krutkovej sa muselo disciplinárne reagovať, nakoľko to nie je sloboda prejavu, ale zneužitie slobody prejavu, je to neprípustná forma polemiky uvádzajúca skreslené skutočnosti, či dokonca nepravdy, ktorá pohoršuje a vyvoláva ctnostné rozhorčenie (akoby rozhorčenie mohlo vymazať slobodu prejavu iného a stačilo na uloženie sankcie). Za tým všetkým plačom a moralizovaním je však pravda taká, že kto má moc, nemusí mať argumenty a ísť do diskusie, ale kľudne môže článkovú protiargumentáciu nahradiť disciplinárnym stíhaním. Niccolo Machiavelli to celé vyjadril takto: Niekedy slová musia zniesť, že zakrývajú skutočnosti. Musí sa to však diať spôsobom, aby si to nik nevšimol, prípadne ak si to niekto všimne, musia byť ihneď poruke dôvody na ospravedlnenie.

Považujem za zbabelé, ak sa pre nesúhlas s článkom odrovnáva disciplinárnym konaním vyššia súdna úradníčka, ktorá sa fakticky nemá ako brániť a je ľahký terč (dokonca bola aj proti napísaniu tohto príspevku). Netreba zabúdať, že Mgr. Erika Krutková článok len napísala, ale zverejnil som ho ja a bez toho by nemohol spravodlivo rozhorčiť predsedu dotknutého súdu. Takže väčší podiel „viny“ nesiem ja a preto by som mal byť ja predmetom disciplinárneho konania. Navrhujem preto predsedovi Špecializovaného trestného súdu, aby nechal vyššiu súdnu úradníčku pracovať na súde a aj naďalej písať zaujímavé články a aby namiesto toho podnetom inicioval moje disciplinárne stíhanie za zverejnenie tohto „nehorázneho“ článku (určite by sa na takýto skutok dalo napasovať nejaké porušenie povinností sudcu, či etického kódexu alebo čohokoľvek iného a ak by to nevyzeralo dobre a bude to nutné, tak môžem urobiť „drzý skutok“, za ktorý by sa to celé schovalo v mene slušnosti).

Nie je veľa ľudí, ktorí publikujú a už vôbec nie, ktorí by publikovali sporné, či pre iných nepríjemné témy. Po takýchto korektných šikanách ich bude ešte menej. A to je zrejme cieľ. Možno by sa však nič z toho nestalo, ak by si predseda Špecializovaného trestného súdu namiesto zriaďovania poradných komisií na stínanie autorky článku prečítal radšej knihu Ladislava Mňačka „Ako chutí moc“... alebo ak by pripustil, že sloboda myslenia a písania nepatrí len jemu a jemu názorovo blízkym osobám, ale aj iným.

 

Autor: JUDr. Peter Šamko - sudca Krajského súdu v Bratislave 

Zdroj: pravnelisty.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti