Európska únia plánuje tento rok dodať Ukrajine ďalšie zbrane a najmenej 1,5 milióna delostreleckých granátov. Uvádza sa to v memorande vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré bolo zaslané členským štátom EÚ. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA, ktorá má dokument k dispozícii.
Očakáva sa, že o tomto pláne budú diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli 24. februára.
Podľa návrhu by mala EÚ poskytnúť Kyjevu aj systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, riadené strely a výcvikové programy pre ukrajinských vojakov.
"Cieľom tejto iniciatívy je urýchliť a konsolidovať úsilie EÚ a jej členských štátov pri riešení najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny," cituje DPA z memoranda.
ESVČ navrhuje rozdeliť náklady podľa výkonnosti ekonomiky každej krajiny EÚ, ktoré by poskytli buď zbrane a muníciu, alebo finančné prostriedky. Očakáva sa, že EÚ prispeje sumou približne 880 miliónov eur vo forme úrokov zo zmrazených ruských aktív. K iniciatíve by mali byť prizvané aj partnerské krajiny EÚ.
Dokument nešpecifikuje celkový rozsah pomoci. Predpokladá sa, že Nemecko ako najväčšia európska ekonomika zabezpečí približne štvrtinu potrebných finančných prostriedkov.
ESVČ v memorande zdôrazňuje, že EÚ bude Ukrajine poskytovať vojenskú podporu tak dlho a tak intenzívne, ako to bude potrebné.
Macron potvrdil, že sa bude konať ďalšie stretnutie o Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok potvrdil, že Francúzsko bude v stredu hostiť ďalší summit o Ukrajine. Na tomto stretnutí sa podľa neho zídu predstavitelia európskych a mimoeurópskych krajín.
Agentúra Reuters v utorok s odvolaním sa na tri zdroje avizovala takéto stretnutie. Podľa nej by sa na ňom mali zúčastniť aj zástupcovia európskych krajín, ktoré sa na pondelkových rokovaniach nezúčastnili, ako aj Kanada.
Podľa Reuters sú medzi pozvanými krajinami na druhý takýto summit Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko. Niektorí predstavitelia by sa na rokovaniach mohli zúčastniť prostredníctvom videokonferencie.
Rumunská agentúra Agerpres s odvolaním na politické zdroje medzičasom informovala, že na stredajšom stretnutí bude Rumunsko zastupovať úradujúci prezident Ilie Bolojan.
V pondelok sa v Paríži stretli európski lídri na rokovaniach v snahe vytvoriť jednotky postoj k mierovým rokovaniam o vojne na Ukrajine.
Stredajšie rokovanie bude podľa Reuters v hybridnej podobe, keď sa predstavitelia niektorých krajín pripoja cez video.
Cieľom stretnutí organizovaných Francúzskom je vyhodnotiť, ako by mohli vyzerať možné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko alebo Švédsko, počítajú aj s účasťou na prípadnej mierovej vojenskej misii.
Tú nevylúčilo ani Nemecko, hoci kancelár Olaf Scholz na túto tému nechcel s novinármi hovoriť, keďže to v tejto chvíli považuje za nevhodné. Ďalšou témou je zvýšenie výdavkov na obranu, čo od členov NATO a od Európy požaduje americký prezident Donald Trump.
V rozhovore pre francúzsky regionálny denník La Dépeche zverejnenom v utorok Macron uviedol, že Paríž sa "nepripravuje vyslať na front pozemné jednotky, ktoré by boli súčasťou konfliktu" na Ukrajine. Spolu so svojím spojencom Britániou však zvažuje vyslanie "expertov alebo dokonca vojakov v obmedzenom rozsahu mimo akejkoľvek zóny konfliktu". Takýto krok by "povzbudil Ukrajincov a prejavil solidaritu", povedal Macron.
Britský premiér Keir Starmer v noci na pondelok deklaroval, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu mierovej dohody s Ruskom.
Francúzsky prezident však zdôraznil, že pre budúce bezpečnostné záruky Kyjevu je potrebná podpora Washingtonu. "Vzhľadom na to, že Rusko je štát s jadrovým potenciálom, pre európskych partnerov je to kľúčový bod," povedal Macron.
Ako informuje AFP, Macron tiež vyslovil myšlienku, že "v rámci rokovaní sa rozhodne o mierovej operácii pod mandátom OSN, ktorá by sa uskutočnila pozdĺž frontovej línie".
Vyhlásil, že jeho americký náprotivok Donald Trump "môže obnoviť užitočný dialóg" s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Trump podľa jeho slov vytvára pre prezidenta Putina "strategickú nejednoznačnosť používaním veľmi tvrdých slov a vytváraním neistoty, ktorá môže pomôcť vyvíjať tlak".
Macron takisto povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, "keď to bude vhodné v rámci cyklu nadchádzajúcich rokovaní", píše AFP.
Macron zvolal prvú schôdzku v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov rokovaní, o ktorom médiá informovali ako o krízovom samite, bolo preto stanoviť spoločný postoj európskych krajín k Ukrajine.
Schôdzky sa zúčastnili šéfovia vlád Francúzska, Nemecka, Británie, Dánska, Poľska, Talianska a Španielska a tiež najvyšší predstavitelia Európskej únie a NATO. Takýto formát rokovaní však vyvolal kritiku niektorých európskych krajín.
Európa sa viac nesmie spoliehať na USA pri obrane hodnôt a záujmov, tvrdia frakcie Európskeho parlamentu
Európa sa už viac nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane spoločných hodnôt a záujmov vrátane podpory Ukrajiny. S touto novou skutočnosťou sa musí vyrovnať a zdvojnásobiť svoje úsilie pri posilňovaní obrany Ukrajiny a európskej bezpečnosti. Uviedli to v utorkovom spoločnom vyhlásení štyri frakcie Európskeho parlamentu - Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Obnovme Európu (RE) a Zelení/Európska slobodná aliancia.
Štvorica frakcií vyhlásenie zverejnila po rokovaniach medzi americkými a ruskými zástupcami v Saudskej Arábii, ktorí sa okrem iného dohodli čím skôr začať proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine. Na rokovaniach v Rijáde neboli pozvaní predstavitelia Ukrajiny ani Európskej únie.
"O Ukrajine nemožno rokovať bez nej a bez Európskej únie. O európskej bezpečnosti nemožno rokovať bez EÚ," upozornili europoslanci. EÚ by podľa nich mala zaistiť, aby bola Ukrajina v najsilnejšej možnej vojenskej pozícii, a prijať legislatívu, ktorá bloku umožní zabaviť zmrazený ruský majetok v hodnote viac ako 200 miliárd eur.
"Európska únia a jej členské štáty nemajú inú možnosť, ako spolu s NATO a podobne zmýšľajúcimi spojencami, ktorí nie sú jej členmi, okamžite prijať opatrenia na investovanie do účinnejšej a viac integrovanej európskej bezpečnostnej a obrannej architektúry," zdôraznili vo vyhlásení. Frakcie si podľa neho uvedomujú naliehavosť a potrebu konať rýchlo s cieľom zabezpečiť potrebné financovanie obrannej politiky EÚ.
Hoci členské štáty Únie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 výdavky na obranu zvýšili, priznávajú, že je potrebné konať rýchlejšie, aby dokázali čeliť hrozbe zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, napísala AFP. EÚ sa podľa agentúry obáva, že ak Trump uzavrie za jej chrbtom nevýhodnú dohodu s Kremľom, tak sa blok ocitne tvárou v tvár posilnenému a vyzbrojenému Rusku.
"Európa sa už nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane našich spoločných hodnôt a záujmov vrátane pokračujúcej podpory zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny," dodali európske frakcie s tým, že treba vybudovať presvedčivý a silný odstrašujúci prostriedok proti akejkoľvek agresii.
Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / topky.sk / spravy.stvr.sk / InfoVojna
