Izrael požiadal Biely dom, aby sa zúčastnil na jeho vojenskej kampani proti Iránu s cieľom zlikvidovať jadrový program Teheránu, tvrdia dvaja izraelskí predstavitelia, ktorých cituje americký portál Axios.

Podľa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho bolo pri nedávnych izraelských úderoch zničených niekoľko nadzemných zariadení v Iráne vrátane lokalít v Natanze a Esfaháne.

Izrael opísal operáciu ako preventívny krok s cieľom zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane - Irán neustále popiera, že by mal takýto zámer.

Grossi uviedol, že iránska vláda ho informovala aj o tom, že terčom útoku bol závod na obohacovanie uránu Fordow neďaleko mesta Qom, ktorý je silne opevneným objektom postaveným hlboko v horách, ale nič nenasvedčuje tomu, že by tento objekt utrpel značné škody.

„Vyzývam všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili ďalšej eskalácii. Opätovne zdôrazňujem, že akékoľvek vojenské kroky, ohrozujúce bezpečnosť jadrových zariadení, budú mať vážne dôsledky pre obyvateľov Iránu, región, no aj mimo neho," uviedol Grossi vo vyhlásení.

„Príslušným orgánom som naznačil, že som pripravený čo najskôr vycestovať, aby som posúdil situáciu a zaistil bezpečnosť, ochranu a (dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní) v Iráne,“ povedal.

Grossi nepriblížil rozsah škôd v Natanze a nešpecifikoval ani to, ktoré časti zariadenia utrpeli škody. Komplex sa skladá z rozsiahleho podzemného závodu na obohacovanie uránu a menšej nadzemnej časti. Irán v závode obohacuje urán na 60 percent, no produkuje ho tam len v menšom množstve. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebné 90-percentné obohatenie.

Zariadenie Fordow, ktoré sa nachádza hlboko pod zemou, vyrába viac materiálu a podľa vojenských expertov by bolo pre Izrael náročné zničiť ho bombardovaním.

„Napriek súčasným vojenským operáciám a zvýšenému napätiu je jasné, že jedinou udržateľnou cestou vpred - pre Irán, Izrael, celý región a medzinárodné spoločenstvo - je cesta založená na dialógu a diplomacii s cieľom zaistiť mier, stabilitu a spoluprácu,“ dodal Grossi.

Irán v sobotu vyhlásil, že obmedzí spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), pričom ju kritizoval za mlčanie v súvislosti s izraelskými útokmi na iránske jadrové zariadenia.

„Nerozumieme prečo agentúra mlčala po tom ako sa tieto mierové miesta stali terčom útokov,“ povedal námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kásem Gharíb Abádí s tým, že Irán už nebude spolupracovať s agentúrou tak ako kedysi.

Podľa Axiosu Izrael nemá k dispozícii bomby na ničenie bunkrov a bombardovacie lietadlá s dlhým doletom potrebné na zničenie Fordowa. USA však disponujú oboma a majú svoje sily na dostrel od Iránu.

Izraelskí predstavitelia sa údajne domnievajú, že ak Fordow zostane funkčný aj po skončení operácie, izraelské úsilie zamerané na likvidáciu iránskeho jadrového programu zlyhá.

Izraelský predstaviteľ pre agentúru Axios uviedol, že USA by sa mohli na akcii zúčastniť, a dodal, že prezident Donald Trump počas nedávneho telefonátu s Netanjahuom naznačil, že to zváži, „ak to bude potrebné“. Biely dom toto tvrdenie poprel.

Druhý americký predstaviteľ potvrdil, že Izrael požiadal USA o zapojenie, ale povedal, že Trumpova administratíva o tom neuvažuje.

Washington sa údajne od operácie dištancoval, pričom varoval, že aj obmedzený úder by mohol zatiahnuť USA do vojny. Predstavitelia Bieleho domu tvrdili, že odvetný útok Iránu na americké sily by bol nelegitímny.

Vysokopostavený americký predstaviteľ uviedol, že hoci sa izraelským útokom nedalo zabrániť, mierové riešenie je naďalej možné. „Máme možnosť rokovať o úspešnom mierovom riešení tohto konfliktu, ak bude Irán ochotný,“ uviedol zdroj. „Najrýchlejším spôsobom, ako môže Irán dosiahnuť mier, je vzdať sa svojho programu jadrových zbraní.“

Jadrové rozhovory medzi Teheránom a Washingtonom sa začali v apríli, pričom Trump varoval pred vojenskými dôsledkami, ak diplomacia zlyhá.

V sobotu Teherán zrušil šieste kolo rokovaní naplánované v Ománe. Iránsky prezident Masúd Pezeshkian povedal, že rozhovory nebudú obnovené, kým sa neukončia izraelské údery.

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok predtým v sobotu viedli 50-minútový telefonát, v ktorom diskutovali o situácii na Blízkom východe. Obaja lídri sa údajne dohodli na možnosti obnovenia rokovaní o iránskom jadrovom programe.

Zdroj: rt.com / noviny.sk / hnonline.sk / InfoVojna