Francúzsky prezident Emmanuel Macron vylúčil v sobotu opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby, no povedal, že chce mobilizovať spoločnosť vo svetle ruskej agresie. Oznámenie o tom podľa vlastných slov zverejní v najbližších týždňoch, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Macron v rozhovore pre regionálne médií uviedol, že návrat k povinnej vojenskej službe "nie je realistickou možnosťou". Konštatoval, že Francúzsko už nemá "logistiku" na opätovné zavedenie brannej povinnosti, ktorá sa skončila v roku 2001.

"Budeme hľadať spôsoby, ako mobilizovať civilistov," povedal Macron s tým, že chce upevniť "mobilizáciu spoločnosti s ohľadom na krízy".

Európske krajiny vrátane Francúzska diskutujú o obnovení povinnej vojenskej služby, aby posilnili svoju obranu po invázii Ruska na Ukrajinu. Obavy o silu NATO sa zvýšili po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Európa sa musí postarať o vlastnú bezpečnosť, napísala AFP.

Opätovné zavedenie určitej formy povinnej vojenskej služby podľa nedávneho prieskumu podporuje 61 percent Francúzov. Macron počas predvolebnej kampane v roku 2017 sľuboval zaviesť mesačnú povinnú službu, no táto myšlienka našla len chladnú odozvu v armáde.

Macron hľadá spôsoby, ako motivovať mladých ľudí k vojenskej službe. V januári požiadal vládu a armádu, aby do mája predložili návrhy na to, ako mobilizovať viac dobrovoľníkov na podporu ozbrojených síl v prípade potreby.

Expremiér Édouard Philippe navrhol vytvorenie dobrovoľnej vojenskej služby, ktorá by umožnila každoročne výcvik najmenej 50.000 mužov a žien. Minister obrany Sébastien Lecornu sa vyslovil za posilnenie záložných síl na 100.000 príslušníkov.

Ďalší zraz vojnových štváčov ochotných pomáhať banderovcom

Britský premiér Keir Starmer v sobotu uviedol, že na budúci týždeň vo štvrtok sa v krajine zídu vojenskí velitelia s cieľom diskutovať o mierovej jednotke, ktorá by na Ukrajine mala dohliadať na akékoľvek možné prímerie.

"Dohodli sme sa na urýchlení našej praktickej práce na podpore potenciálnej dohody, takže teraz prejdeme do operačnej fázy," povedal Starmer po skončení virtuálneho summitu približne 30 krajín, tzv. koalície ochotných. Za schôdzke sa zúčastnil napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj lídri z Austrálie, Kanady, Nového Zélandu či predstavitelia NATO a EÚ.

"Opätovne sme potvrdili náš záväzok voči dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny a zhodli sme sa, že Ukrajina musí byť schopná brániť sa a odradiť budúcu ruskú agresiu," povedal Starmer.

Rusko by malo podporiť dohodu o prímerí s Ukrajinou, ktorá by mohla viesť k trvalému mieru, uviedla po skončení summitu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Opakujeme našu podporu ukrajinskej dohode o prímerí. Teraz musí Rusko ukázať, že je ochotné podporiť prímerie vedúce k spravodlivému a trvalému mieru," napísala v príspevku na platforme X.

Schôdzka bola zameraná na to, ako jednotlivé krajiny môžu pomôcť ukrajinskej armáde vojensky i finančne, ako aj na zhodnotenie podpory akejkoľvek možnej budúcej mierovej misie na Ukrajine.

Na rozdiel od summitu z 2. marca sa sobotňajšia schôdzka zvolaná Starmerom konala virtuálne a konala sa po návrhu USA na 30-dňové dočasné prímerie v bojoch na Ukrajine, ktorý Kyjev už medzičasom podporil. Ruský prezident navrhované prímerie predtým v princípe podporil, podľa neho je ale potrebné riešiť ďalšie "vážne" otázky, napríklad ako a kto by dozeral na dodržiavanie zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Takisto je podľa neho potrebné zaoberať sa základnými príčinami konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa britského premiéra ukázal, že Kyjev je "na strane mieru, pretože súhlasil a zaviazal sa k 30-dňovému prímeriu".

Vojnový štváči v Európe chcú prostredníctvom svojej konkurencieneschopnej ekonomiky zvýšovať ekonomický tlak na Rusko

Spojenci Ukrajiny sa dohodli na tom, že zvýšia ekonomický tlak na Rusko. Približne 25 lídrov spojeneckých krajín sa v sobotu dohodlo na tom, že budú pokračovať v sprísňovaní reštrikcií voči ruskej ekonomike, uviedol britský premiér Keir Starmer. Týmto spôsobom chcú donútiť ruského prezidenta Vladimira Putina sadnúť si k rokovaciemu stolu a zabezpečiť prímerie vo vojne s Ukrajinou.

"Sankcie majú na ruskú ekonomiku skutočne výrazný vplyv," povedal Starmer novinárom na tlačovej konferencii v Londýne. Dodal, že by sa nemali podceňovať a že ich sprísnenie ešte zvýši tlak na Moskvu.

Starmer po telefonáte s ďalšími lídrami uviedol, že západné krajiny naberajú politickú a vojenskú dynamiku a po prijatí ďalších záväzkov smerom k ukončeniu vojny na Ukrajine teraz prechádzajú do "operačnej fázy", aby pre krajinu zaistili bezpečnostné záruky. Dodal, že spojeneckí vojenskí velitelia sa stretnú vo štvrtok (20. 3.) na ďalších rokovaniach.

"V tejto chvíli je naozaj dôležité, aby sme na Rusko vyvinuli maximálny tlak," uviedol Starmer. Obvinil Putina z toho, že odďaľuje prímerie pod zámienkou, že Rusko si musí návrhy preštudovať a pridať podmienky.

Britský premiér Keir Starmer už v piatok obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že neberie vážne snahy USA o zabezpečenie prímeria vo vojne na Ukrajine.

Starmer sa k téme vyjadril po tom, čo šéf Kremľa vo štvrtok uviedol, že má "vážne otázky" k uplatňovaniu 30-dňového prímeria navrhnutého Washingtonom. "Nemôžeme dovoliť prezidentovi Putinovi, aby hral hry s dohodou o (prímerí amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa," vyhlásil britký premiér.

Macron v ten istý deň vyzval Rusko, aby prijalo návrh dočasného prímeria na Ukrajine a prestalo robiť vyhlásenia, ktorých cieľom je "zdržiavať" proces.

 

Sobotňajšie virtuálne stretnutie zahŕňalo diskusie o zhabaní zmrazených ruských aktív s cieľom pomôcť financovať obranu Ukrajiny, uviedol Starmer, hoci opäť zdôraznil, že takémuto kroku bránia politické a právne prekážky.

Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia viacerých európskych krajín spolu s lídrami Austrálie, Kanady a Nového Zélandu.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že európske národy a ich spojenci sú "veľmi motivovaní", aby dosiahli mier. Dodal, že aktuálne sú optimistickejší ako pred dvoma týždňami.

"Všetci sú odhodlaní vyvíjať tlak na Rusko," povedal na televíznej tlačovej konferencii. "Loptička je na strane Ruska. Rusko teraz musí ukázať, aké sú jeho skutočné úmysly: chce naozaj mier, alebo sú to len prázdne slová, ktorých cieľom je predlžovať rokovania?"

Litovský prezident Gitanas Nauséda novinárom povedal, že všetky krajiny vyjadrili ochotu prispieť k zabezpečeniu mieru. Podľa neho je však ešte predčasné uvádzať akékoľvek podrobnosti o praktickej pomoci v rámci mierovej misie.

Lídri majú v úmysle čoskoro predložiť svoje návrhy americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého chcú presvedčiť, aby prisľúbil bezpečnostné záruky USA v podobe vzdušných síl, spravodajských informácií a hraničného dozoru - bez toho, aby boli americké jednotky súčasťou mierových síl.

 

Zdroj: pluska.sk / spravy.stvr.sk / bleskovky.sk / YouTube / InfoVojna