Aktéri vojenského prevratu v africkom štáte Niger v pondelok obvinili Francúzsko, svojho bývalého koloniálneho vládcu, že chce v krajine "vojensky zasiahnuť" a opäť dosadiť vládu zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. Uviedla to agentúra AFP.

V snahe nájsť spôsob a prostriedky na vojenskú intervenciu v Nigeri mali údajne predstavitelia Francúzska "za spoluúčasti niektorých Nigerčanov" stretnutie s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali súhlas intervenciu — vojenský i politický, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré junta zverejnila v štátnej televízii.

V ďalšom vyhlásení pučisti obvinili bezpečnostnú službu nemenovaného západného veľvyslanectva, že v nedeľu v hlavnom meste Niamey rozptýlila slzotvorný plyn na demonštrantov podporujúcich prevrat. Podľa pučistov bolo po tomto incidente hospitalizovaných šesť ľudí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil "okamžitú" reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska. Macron prišiel s týmto varovaním po tom, ako sa tisíce Nigerčanov zhromaždili pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey, poškodzovali budovu a skandovali protifrancúzske slogany. Viacerí demonštranti držali v rukách ruské zástavy.

Agentúra AFP pripomenula, že protifrancúzske nálady sú v niektorých bývalých afrických kolóniách v poslednom čase veľmi silné - Afrika sa totiž stáva novým diplomatickým bojiskom, kde narastá vplyv Ruska a Číny.

Francúzsko má v Nigeri, ktorý je jedným z jeho posledných spojencov v regióne Sahel, približne 1500 vojakov. Zo susedného Mali sa francúzske jednotky, ktoré po boku miestnej armády bojovali proti džihádistom, už medzičasom museli stiahnuť.

Malijské vedenie sa namiesto toho zblížilo s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj žoldnieri z Wagnerovej skupiny.

Po Mali a Burkine Faso sa Niger stal treťou krajinou v regióne Sahel, ktorú ohrozujú džihádistické útoky spájané s Islamským štátom a al-Káidou.

EÚ sa vyhráža ako výpalník a pán Nigeru: Nigerskí pučisti budú zodpovední za útoky na civilistov

EÚ v pondelok varovala aktérov vojenského prevratu v Nigeri, že ich bude považovať za zodpovedných za všetky útoky na civilistov, diplomatický personál a veľvyslanectvá.

EÚ týmto vyhlásením, citovanom agentúrou AFP, reagovala na udalosť z víkendu, keď sa pred veľvyslanectvom bývalého koloniálneho vládcu Nigeru - Francúzska - v Niamey zhromaždili demonštranti podporujúci prevrat. Viacerí z nich mali v rukách ruské vlajky, skandovali meno ruského prezidenta Vladimira Putina a odsudzovali Francúzsko.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo svojom vyhlásení konštatoval, že Európska únia podporí rozhodnutie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré v nedeľu nariadilo ekonomickú blokádu Nigeru.

Borrell zopakoval, že prezident Mohamed Bazoum, ktorý bol demokraticky zvolený, zostáva jedinou hlavou štátu Niger. "Inú moc ako jeho nemožno uznať. Musí okamžite a bezpodmienečne získať späť svoju slobodu a plný výkon svojej funkcie," uvádza sa vo vyhlásení.

Francúzsko v nedeľu demonštráciu pred svojím veľvyslanectvom rozhodne odsúdilo. Varovalo, že v prípade útoku na svojich občanov bude reagovať "okamžite a nekompromisne". Prezident Emmenuel Macron "nebude tolerovať žiadny útok na Francúzsko a jeho záujmy", uvádza sa v komuniké Elyzejského paláca.

Vedúci predstavitelia ECOWAS-u dali v nedeľu nigerským pučistom týždeň na obnovenie ústavného poriadku. Zároveň vyzvali na okamžité prepustenie prezidenta Bazouma. Pohrozili, že ak tieto požiadavky nebudú splnené, ECOWAS prijme všetky potrebné opatrenia, pričom varovali, že môžu zahŕňať aj použitie sily.

Na čele Nigeru je teraz veliteľ prezidentskej gardy generál Abdourahamane Tiani, ktorý v piatok vo vysielaní štátnej televízie oznámil, že krajinu povedie ako "predseda národnej rady na ochranu vlasti".

Toto vystúpenie prišlo deň po tom, ako nigerská armáda podporila vzburu proti prezidentovi Bazoumovi.

Tiani v televízii uviedol, že stredajší prevrat bol motivovaný túžbou zachrániť Niger, v ktorom sa zhoršuje bezpečnostná, ako aj ekonomická a sociálna situácia.

Rusko vyzýva v Nigeri na zdržanlivosť. Lavrov ukazuje paralely s Ukrajinou

Rusko podporuje urýchlené obnovenie práva a poriadku v africkom štáte Niger, kde minulý týždeň došlo k vojenskému prevratu, a vyzýva zúčastnené strany na zdržanlivosť, aby sa zabránilo obetiam na životoch. V pondelok to v Moskve vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, uvádza TASR.

Podľa Peskova ruské vedenie pozorne sleduje dianie v Nigeri – aj v kontexte toho, že uplynulý týždeň sa konal rusko-africký summit, na ktorom "sme sa veľmi intenzívne zaoberali africkými záležitosťami".

Udalosti v Nigeri už minulý týždeň komentoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý poukázal na to, že jeho západní rezortní kolegovia najnovší vývoj v Nigeri odsúdili.

"Všetci uviedli, že je neprijateľné meniť vládu nedemokratickým spôsobom," zdôraznil Lavrov, pričom však súčasne načrtol paralelu s udalosťami na Ukrajine vo februári 2014, keď sa tam podľa neho uskutočnil štátny prevrat. Podľa Lavrova západní politici vtedy zaujali odlišný postoj, keď uviedli, že demokratický proces je niekedy nepredvídateľný.

"Posúďte sami, ako sa západní kolegovia stavajú k štátnym prevratom. Na jednej strane k tým, ktoré sa odohrávajú kdesi ďaleko, a na druhej strane k tým, ktoré ktoré sami organizujú," zhrnul Lavrov.

Prívrženci vzbúrencov v Nigeri sa v nedeľu zišli pred francúzskym veľvyslanectvom v hlavnom meste Niamey a skandovali: "Nech žije Rusko", "Nech žije Putin" a "Preč s Francúzskom", informovala tlačová agentúra AFP.

To, či Rusko malo podiel alebo účasť na tomto proteste, však nie zatiaľ je jasné, konštatovala agentúra AP.

Britská stanica BBC pripomenula, že prevrat v Nigeri vyvolal obavy, že by sa tento kľúčový spojenec Západu v boji proti džihádistickým skupinám v západnej Afrike mohol prikloniť k Rusku.

V prípade susedných krajín Burkiny Faso a Mali k tomu už v dôsledku prevratov v posledných rokoch došlo. V štáte Mali už istý čas pôsobí žoldnierska Wagnerova skupina napojená na Rusko, ktoré si pod vedením prezidenta Vladimira Putina aj takto rozšírilo svoj vplyv v Afrike.

Šéf súkromnej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý sa v júni neúspešne pokúsil o vzburu proti veleniu ruskej armády, označil v piatok vojenský puč v Nigeri za "dobrú správu" a ponúkol služby svojich bojovníkov pri znovunastolení poriadku v tejto západoafrickej krajine.

Predstavitelia novej junty v Nigeri nateraz jasne neuviedli, či sa chcú spojiť s Moskvou, alebo sa pridajú k západným partnerom Nigeru, doplnila AP.

V reakcii na útok na budovu francúzskeho veľvyslanectva v Niamey úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona deklaroval, že Francúzsko nebude tolerovať žiadny útok na svoje záujmy a občanov v Nigeri a bude reagovať "okamžitým a nekompromisným spôsobom".

Niger je chudobná púštna krajina, kde sa od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 uskutočnili štyri úspešné prevraty a viacero neúspešných pokusov o puč.

Stopka vývozu uránu a zlata do Francúzska

Nové nigerské orgány medzitým pozastavili vývoz uránu a zlata do Francúzska, informujú zahraničné médiá.

Španielsko a Nemecko sa predtým rozhodli pozastaviť spoluprácu s Nigerom. Francúzsko pozastavilo programy finančnej podpory Nigeru až do obnovenia ústavného poriadku v tejto africkej krajine, uviedlo predtým francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa BBC je Niger siedmym najväčším producentom uránu na svete. Niger sa podľa francúzskych médií podieľa svojim dodávkami uránu používaného na výrobu elektriny vo Francúzsku 15 % až 17 %.

Urgent
Niger ???????? has just suspended export of uranium and gold to France this Sunday with immediate effect. pic.twitter.com/1HrAvW6SyL

— Zagazola (@ZagazOlaMakama) July 30, 2023

Francúzska ťažobná spoločnosť Orano, ktorá má v Nigeri tri uránové bane, po minulotýždňovom prevrate v tejto západoafrickej krajine aktivovala svoj krízový štáb. Napriek tamojšej politickej kríze však nateraz pokračuje v ťažbe, informoval v pondelok na svojom webe denník Le Monde.

Orano, predtým známa pod názvom Areva, pôsobí v Nigeri už takmer 50 rokov. V Nigeri má tri bane na urán, pričom v prevádzke je len jedna z nich.

Hovorkyňa spoločnosti spresnila, že zamestnanci spoločnosti pôsobiaci priamo v metropole Niamey pracujú z domu, zatiaľ čo v ťažobnom závode Arlit "nedošlo k žiadnej zmene, situácia je normálna". Ochranu ťažobných lokalít podľa nej zaisťuje rovnako ako doteraz "približne 300 nigerských vojakov".

Podľa francúzskej televízie TF1 je Niger pre Európsku úniu hlavným dovozcom prírodného uránu: agentúra EURATOM (ESA) uvádza, že Niger v roku 2021 zabezpečoval 24,2 percenta dodávok, čím predbehol Kazachstan a Rusko. Tieto tri krajiny pokrývajú spolu 66,94 percent celkovej spotreby uránu v členských štátoch EÚ s jadrovými elektrárňami.

Vo Francúzsku, ktoré má 56 jadrových reaktorov a urán pre ne dováža zo zahraničia, je podiel uránu dovezeného z Nigeru nižší: podľa Stéphana Lhomma, riaditeľa Observatoire du Nucléaire, v súčasnosti predstavuje 15 percent celkového dovozu uránu.

Hoci Niger zostáva významným dodávateľom uránu do Francúzska, už nie je hlavným, pretože Francúzsko svojich dodávateľov diverzifikuje, konštatovala televízia TF1.

Ešte pred tým, ako sa francúzske jednotky vlani stiahli z afrického štátu Mali, Lhomme pre TF1 povedal, že ich prítomnosť v Saheli je určená práve na "zabezpečenie dodávok uránu pre francúzske elektrárne v baniach na severe Nigeru - púštnej oblasti, ktorú od Mali oddeľuje len čiara na mapách".

Nigerská vláda a spoločnosť Orano predĺžili ťažbu v bani Somair v severnom Nigeri do roku 2040. Zmluva o tom bola podpísaná v máji - sotva dva mesiace pred prebiehajúcim vojenským pučom.

 

Zdroj: hnonline.sk / info.sk / sme.sk / InfoVojna