Kedy naposledy bol na našom území zaznamenaný výskyt slintačky a krívačky?
Bolo to pred päťdesiatimi rokmi, v rokoch 1974 až 1975.
Sú k dispozícii informácie, koľko zvierat muselo byť vtedy usmrtených?
Štatistika nie je presná, pretože sme boli spoločnou Československu republikou. Vírus vtedy prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy a vyskytol sa vo vyše 170 ohniskách.
Akú oblasť choroba vtedy zasiahla?
Bola to najmä oblasť západného Slovenska, podobne ako dnes.
Ako sa dá vysvetliť prepuknutie choroby po toľkých rokoch?
Vírus stále cirkuluje. Trvalé ložiská tejto nákazy sú v Afrike a v Ázii, kde so slintačkou a krívačkou žijú. Tým pádom nie je možné úplne zabrániť situácii, že sa vírus nejakou cestou dostane do Európy. V roku 2001 zasiahla choroba Spojené kráľovstvo, kam ju vraj priniesol odpad z lietadiel. Môže však uniknúť aj z laboratórií a napríklad koncom 90. rokov, keď vírus zaznamenali v Grécku, sa hovorilo, že ho tam priniesli migranti zo svojich krajín.
To sa dá? Môžu ľudia tento vírus prenášať?
Mechanicky, teda na odeve, na obuvi a podobne, ak ľudia žijú v prostredí, kde sa vírus nachádza.
Vieme, ako sa aktuálne dostal vírus do Maďarska, odkiaľ vraj zasiahol aj naše územie?
Ak mám správne informácie, Maďari zdroj zatiaľ nepotvrdili a takisto ani my nemôžeme na sto percent tvrdiť, že na Slovensko prišiel vírus z Maďarska.
Zachytila som informácie, že sa preniesol vzduchom.
Bolo by to možné, vzhľadom na vzdialenosť ohniska nákazy v Maďarsku, ktoré sa nachádza zhruba dva kilometre od lokalít, kde ho zaznamenali na našom území, ale zatiaľ je to len dohad.
Skúma sa to?
Skúmať by sa to malo určite, pretože je to zdroj ponaučenia. Poznať zdroj nákazy je dôležité aj preto, aby sme vedeli, na čo si treba dávať pozor. Určite by sa to teda malo skúmať.
Prekvapila vás táto situácia?
Nepríjemne ma prekvapila, lebo si viem predstaviť, čo znamená táto choroba pre chovateľov a čo znamená pre Slovensko. Tie dosahy budú veľké, najmä pre farmárov, ale aj potravinársky priemysel, pretože tých zvierat naozaj veľa nemáme a každé takto usmrtené zviera znižuje ekonomický potenciál poľnohospodárov. Je to pre nich mimoriadne ťažké obdobie a ešte aj bude, pretože viem, čo znamená obnova chovu hovädzieho dobytka.
Ako dlho potrvá postihnutým farmárov, kým svoje chovy obnovia, ak sa vôbec do toho pustia?
Zásadný je zdroj peňazí, či ich dostanú, koľko dostanú a v akom časovom horizonte dostanú. Financie na odškodnenie sú dôležité, pretože si myslím, že žiadny z postihnutých farmárov nebude schopný po tých stratách obnoviť svoj chov. Sú odkázaní na pomoc štátu.
Aká je šanca, že sa choroba nerozšíri?
Viete, ja si zo srdca želám, aby to bola konečná, aby sa choroba ďalej nešírila. Ale je to vírus, vírus je nevyspytateľný.
Medzi chovateľmi naprieč Slovenskom zavládla panika, mnohí zrejme pristúpia k preventívnemu zabíjaniu zvierat, čo by ste im poradili?
Viem si predstaviť, že aj medzi vzdialenými, malými chovateľmi, ktorí doma chovajú prasiatko alebo ovečky, zavládli obavy. Mnohí sa zrejme snažia situáciu zachrániť zabíjačkou. Radiť v takejto situácii je náročné, keďže nevieme predpokladať, ako sa bude všetko vyvíjať. V každom prípade by však mali dbať, aby zvieratá určené na vlastný konzum zabíjali zdravé.
Dokáže aj malý chovateľ rozoznať príznaky slintačky a krívačky?
Myslím si, že príznaky tejto choroby vie diagnostikovať aj bežný chovateľ, pretože príznaky napríklad v podobe áft na dutine ústnej, na nose a podobne sú také viditeľné, že ich vie rozpoznať každý.
Čo ak sa rozhodne chovateľ zabiť kvôli mäsu aj zviera s príznakmi tejto choroby?
To by som určite neodporúčal! Mäso, mlieko aj iné tepelné neupravené produkty z nakazeného zvieraťa sú zdrojom nákazy.
Blíži sa obdobie vyháňania zvierat na pašu, bude toto možné?
Presuny zvierat sú zakázané, je to jedno z opatrení. S určitosťou môžem povedať, že nákaza prišla v nevhodnom čase, pretože sa blíži Veľká noc, keď sa zabíja veľké množstvo jahniat, ktoré sa následne vyvážajú aj do zahraničia. Verím, že táto situácia sa upokojí a dôjde aspoň k čiastočnému uvoľneniu opatrení, aj čo sa týka pastvy zvierat, pretože po zime dochádza krmivo a napríklad ovce musia ísť onedlho von, lebo nebudú mať čo žrať.
Ako dlho potrvá mimoriadna situácia?Štát aktuálne vytypoval lokalitu pri Leviciach kde by sa mali usmrtené zvieratá likvidovať, je to vhodné riešenie?
Ochorenie slintačky a krívačky je potvrdené v chovoch dobytka v troch obciach na juhu Slovenska - v Medveďove, Ňárade a Bake. Ochorenie sa na Slovensko dostalo zrejme z Maďarska. V okrese Dunajská streda bola od piatkového (21. 3.) večera vyhlásená mimoriadna situácia. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu, horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.
Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie známe aj ako aftózna horúčka. Postihuje výlučne zvieratá, takzvané vnímavé zvieratá, najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a raticovú zver. Nepostihuje ľudí, kone, psy ani mačky.
Medzi príznaky ochorenia patrí vysoká horúčka, pľuzgiere a afty v ústnej dutine spôsobujúce slintanie. Pľuzgiere a vredy sa vyskytujú v oblasti kopýt párnokopytníkov a spôsobujú krívanie. Zvieratá majú pri ochorení zníženú chuť do jedla a strácajú hmotnosť. Inkubačná doba je približne 14 dní.
Okrem toho vo štvrtok prebehlo ďalšie zasadnutie ústredného krízového štábu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok následne uviedol, že sa členovia nedohodli na nových opatreniach či pravidlách a v hre je ich uvoľnenie.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý krízový štáb vedie, však avizoval, že aktuálne rozhodnutie je výsledkom konzultácií s odborníkmi.
O prípadnej zmene by sa podľa neho dalo uvažovať až po uplynutí inkubačnej doby vírusu. „Sme len na druhom dni zo štrnástich,“ uviedol minister.
S Becíkom, ktorý je aj županom Nitrianskeho kraja, sa zhodujú v tom, že prioritou by mala byť ochrana zdravých domácich chovov, no vláda zatiaľ trvá na pôvodných opatreniach.
Na Slovensku sú aktuálne potvrdené štyri ohniská nákazy – Baka, Medveďov, Ňárad a Lúč na Ostrove.
V Bake sa proces utrácania už skončil. Generálny riaditeľ farmy Exata Group Zoltán Pivoda uviedol, že posledné auto s kadávermi opustilo farmu v stredu večer.
"Nasleduje totálna dezinfekcia celej farmy. Chov chceme určite obnoviť," povedal Pivoda. Dodal, že zamestnanci prešli mimoriadne náročným obdobím: „Všetci sme vyčerpaní. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Nikomu neprajem to, čo sme si prežili my.“
„Dostali sme zelenú z Bruselu,“ vyhlásil Takáč. Zároveň upozornil, že mnohé chovy v zasiahnutých oblastiach neboli nahlásené, čo skomplikovalo rýchlu reakciu.
„Na základe európskej legislatívy musí byť každý chov riadne registrovaný,“ zdôraznil.
Takáč tiež uviedol, že mimo komerčných fariem už veterinári utratili 54 zvierat v domácich chovoch. Ide najmä o preventívne opatrenia v trojkilometrových pásmach okolo ohnísk, kde sa predpokladá vyššie riziko šírenia vírusu.
Minister argumentuje, že prísnu dezinfekciu možno zabezpečiť len vo veľkých uzavretých prevádzkach – v malochovoch to podľa neho nie je možné. Zároveň prisľúbil rýchle kompenzácie pre postihnutých drobných chovateľov.
Na jeho stranu sa postavil aj poslanec KDH Marián Čaučík, ktorý spochybnil štandardnosť postupu a vyzval na dôkladnejšiu odbornú diskusiu.
Minister Takáč však trvá na tom, že aktuálne opatrenia sú najlepším spôsobom, ako ochrániť veľké chovy a zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu.
„Nepodceňujme to. Ja nedávam rozhodnutia. Rozhodnutia dávajú odborníci. My sme na to, aby sme to manažovali,“ odkázal svojim kritikom.
