Rakúsko, ktoré prijíma veľké množstvo migrantov, začína pociťovať dôsledky. V krajine, kde má až štvrtina obyvateľov zahraničný pôvod, stúpa počet detí bez znalosti štátneho jazyka. Najvypuklejší problém je vo Viedni. Takmer 45 percent prvákov na tamojších školách neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie. A keďže mnohí Rakúšania dávajú deti na lepšie školy, prehlbuje sa i segregácia.
Ako uviedol rakúsky portál Standard.at, z vyše 18 700 žiakov, ktorí v októbri navštevovali prvú triedu verejných ľudových škôl vo Viedni, malo 8 342 takzvaný „osobitný štatút“.
To znamená, že až 44,6 percenta detí nemá dostatočné znalosti jazyka, aby mohli chápať učebnú látku. Ešte pred rokom pritom podiel týchto školákov tvoril iba 36 percent, takže ich počet výrazne narastá.
Zarážajúce je, že nejde iba o deti migrantov, ktorí sa nedávno usadili v Rakúsku. Až 61 percent z nich sa tam už narodilo. Pre portál to uviedol viedenský viceprimátor Christoph Wiederkehr, mestský radca zodpovedný za školstvo.
Zo štatistických údajov vyplýva, že z viac ako 9,1 milióna obyvateľov alpskej krajiny má dnes migračný pôvod vyše 2,45 milióna (27,2 percenta). Len vlani prišlo do Rakúska asi 195-tisíc cudzincov, zhruba 59-tisíc z nich požiadalo o azyl.
Ako sa však ukazuje, prisťahovalcov nestačí len prijímať, treba ich aj integrovať – začleniť do spoločnosti. A práve to sa rakúskym politikom nedarí, čoho dôkazom sú i spomenuté čísla zo škôl.
To, že s tým má problém najmä hlavné mesto, nie je náhoda. Práve tam žije najvyšší podiel cudzincov. Z vyše dvoch miliónov Viedenčanov má viac ako polovica prisťahovalecký pôvod (asi 40 percent obyvateľov sa narodilo v zahraničí). Až dve tretiny cudzincov zostávajú po príchode do krajiny práve v hlavnom meste.
Preto je v rakúskej metropole i najväčší podiel prvákov s „osobitným štatútom“. Ani údaje z ďalších spolkových krajín však nie sú lichotivé. Takmer vo všetkých sa zvyšuje počet školákov s jazykovými ťažkosťami. Napríklad v Hornom Rakúsku, Štajersku a Vorarlbersku sa ich podiel už vlani vyšplhal na 20 percent a v Tirolsku sa od roku 2017 zvýšil zo 4,6 na 14,5 percenta.
Vo Viedni vykázali najhoršie výsledky práve mestské časti s najvyšším počtom migrantov. V okrese Margareten, kde býva vyše 52 percent ľudí s prisťahovaleckým pôvodom, má jazykové problémy až 74 percent prvákov. S viac ako 62-percentným podielom takých detí nasledujú okresy Favoriten, Brigittenau, Ottakring a Rudolfsheim-Fünfhaus – všetko časti s veľkým množstvom cudzincov.
„Veľa prvákov rozpráva, žiaľ, tak zle po nemecky, že sa spolu sotva dohovoria, aj keď sa narodili v Rakúsku. Tieto deti sa počas prvých šiestich rokov svojho života pohybovali len vo vlastných, relatívne izolovaných komunitách,“ opísala v septembri pre Standard.at viedenská učiteľka Ilkay Idiskutová, ktorá má sama turecké korene.
Odborníci aj skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že integrácia najlepšie funguje, keď sa deti cudzincov zmiešajú s domácimi. Vo Viedni sa však, naopak, začína prejavovať segregácia.
Rodičia rakúskych žiakov ich nechcú dávať do škôl, kde je priveľa migrantov. Svoje o tom vie Monika Mikocki, riaditeľka ľudovej školy vo viedenskom Olympiaparku. Až 82 percent detí tam má iný materinský jazyk ako nemčinu.
Riaditeľka v praxi naráža na množstvo predsudkov a xenofóbiu. Rodičia neraz odmietnu zapísať deti na jej školu, hoci tam podľa bydliska patria, a radšej ich pošlú inam, hoci aj na súkromnú školu. „Kam by sme potom mali deti integrovať, keď je z rodín väčšinovej spoločnosti na škole iba malý podiel žiakov?“ citoval ju nedávno Standard.at. Ako dodala, deti migrantov si tak odmala zvykajú na diskrimináciu.
Podľa Wiederkehra môžu za zlý stav na viedenských školách viaceré faktory. Hlavný dôvod vidí v prijímaní migrantov – v poslednom čase pribudlo v hlavnom meste až 8 000 žiakov z cudziny, prevažne zo Sýrie a z Ukrajiny.
Negatívnu úlohu zohrala i pandémia koronavírusu spojená s lockdownami, keď deti z rodín utečencov nemohli navštevovať ani predškolské zariadenia, takže im chýbal kontakt s nemčinou.
Nepriaznivý vplyv na školákov má údajne aj rastúca digitalizácia. Deti menej komunikujú a veľa času trávia pri počítači alebo so smartfónom. V neposlednom rade dáva Wiederkehr vinu tiež šetreniu v oblasti školstva, čo sa týka i výučby jazyka.
Vo viedenských škôlkach, kde by sa deti mali naučiť po nemecky, je dnes navyše čoraz viac malých migrantov – až pre 60 percent z nich nie je nemčina materinským jazykom. „Kedysi sa deti učili jedno od druhého. To je čoraz ťažšie,“ priblížil viceprimátor.
Problémom je, že ak majú deti už v prvom ročníku ťažkosti s jazykom, môže to mať negatívny vplyv na celý ich život. Tým, že nerozumejú učivu, strácajú o školu záujem, zaostávajú a často končia iba s najnižším vzdelaním.
„Je tragédiou, že nastupujú do školy s neregulárnym štatútom. Mnohí to už nikdy nedobehnú,“ povedal pre Standard.at mestský poslanec Harald Zierfuß. Testovanie PISA dokazuje, že 15– a 16-roční žiaci z prisťahovaleckých rodín zaostávajú predovšetkým v matematike, čítaní a v prírodných vedách, a to priemerne až dva či tri roky za rovesníkmi.
Mario Steiner z Inštitútu pre pokročilé štúdie (IHS) zistil, že takmer tretina všetkých študentov, ktorí sa narodili mimo Európskej únie, predčasne ukončí ďalšie vzdelávanie a na trh práce prichádza iba s absolvovaním povinnej školskej dochádzky.
Bez kvalitného vzdelania a kvalifikácie bývajú títo ľudia potom častejšie nezamestnaní, trpia chudobou i chorobami a zomierajú skôr ako priemerní Rakúšania.
Ako zdôraznil, problém by mala riešiť budúca rakúska vláda, o ktorej zložení sa po nedávnych voľbách stále rokuje. Wiederkehr navrhol, aby sa povinná dochádzka v materských školách rozšírila z jedného roka na dva. Schvaľuje aj nápad niektorých politikov, aby sa všetky deti vo veku troch rokov podrobili testovaniu z nemeckého jazyka a podľa toho sa určilo, ako dlho musia chodiť do škôlky.
Wiederkehr je členom strany NEOS (Nové Rakúsko a Liberálne fórum), ktorá by spolu s ľudovcami (ÖVP) a sociálnymi demokratmi (SPÖ) mala byť súčasťou budúcej vládnej koalície. Spomenuté požiadavky chce preto presadiť i na celoštátnej úrovni. Spolu s opatrením, aby deti, ktoré majú problém s nemčinou, počas prázdnin absolvovali dvojtýždňový jazykový kurz, čo už v súčasnosti funguje.
Podľa Wiederkehra musí nová spolková vláda v každom prípade začať s veľkou „ofenzívou nemčiny“, na čo bude treba až 100 miliónov eur. Posilniť totiž treba aj pedagogický zbor, lebo v celej krajine chýba zhruba 20-tisíc učiteľov. „Táto téma má pre nás najvyššiu prioritu pri rokovaní o budúcej vláde,“ prezradil pre Standard.at viedenský viceprimátor.
Autor: Radovan Krčmárik
Zdroj: pravda.sk
