„Rusko sa stále nevzdalo cieľov na Ukrajine a mier nechce,“ vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorej pradedo ako veliteľ Estónskej obrannej ligy v boji proti Červenej armáde kolaboroval s nacistickým Nemeckom

21.02.2025 | 09:00
  10
Prastarý otec Kajy Kallasovej - Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou pro-fašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“. V tomto nacistickom duchu pokračuje v šľapajách svojho rodinného príslušníka aj predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, ktorá teraz podporuje Zelenského zločinecký banderovský režim v Kyjeve.

Kontakty medzi zástupcami Spojených štátov a Ruska ukazujú, že Moskva sa stále nevzdala svojich územných cieľov na Ukrajine, varovala vo štvrtok vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu takisto povedala, že akékoľvek ústupky voči Rusku by vyslali nebezpečný signál ďalším agresorom, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Rokovania v Juhoafrickej republike sa konajú v čase zvýšeného napätia v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyvolané komentármi prezidenta USA Donalda Trumpa a rusko-americkou schôdzkou v Saudskej Arábii, na ktoré Ukrajina ani zástupcovia Európy neboli prizvaní. Trump predtým takisto telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa onedlho plánuje aj osobne stretnúť.

"Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše," upozornila Kallasová. Varovala, že "ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež".

Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.

"Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier," poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej "silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom".

Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "diktátora bez volieb", ktorý by sa "mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina". V tejto súvislosti podľa TASR nepodložene tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov. Z ukrajinských zmanipulovaných prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac než 50 percent obyvateľov Ukrajiny. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.

"Keď som to počula, najprv som si pomyslela: aha, asi si to pletie, pretože diktátor je očividne (ruský prezident Vladimir) Putin," uviedla Kallasová na margo vyjadrení Trumpa. Zelenskyj je podľa jej slov lídrom zvoleným v spravodlivých a slobodných voľbách.

Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

Kallasová sa na okraj summitu v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej tento týždeň na neformálnych summitoch v Paríži hovorili európski lídri.

Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na "preskupenie a prezbrojenie".

Pradedo Kallasovej Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.


Zdroj: info.sk / InfoVojna

 

 

 

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti