Umelá inteligencia sa približuje k sekvenovaniu bielkovín. Americká „Agentúra pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany“ (DARPA) vyvíja projekt sekvenovania bielkovín, ktorý pomôže nájsť nové, neznáme a smrteľné patogény.
Agentúra DARPA oznámila, že 30. júna 2025 sa uskutoční konferencia o programe PROSE, projekte zameranom na vytvorenie technológií na čítanie proteínových sekvencií.
Sekvenovanie proteínov alebo určenie ich štruktúry je nevyhnutné na pochopenie funkcie proteínu, jeho interakcií s inými molekulami a jeho štruktúry, ako aj na diagnostiku chorôb a vývoj liekov.
DARPA si však ako vždy ide vlastnou vojenskou cestou.
DARPA si stanovila pre realizátorov programu konkrétne ciele: vytvoriť zariadenia schopné dekódovať proteínové sekvencie s dĺžkou až 300 aminokyselín s presnosťou viac ako 99%, spracovať 10 miliárd „písmen“ (aminokyselín) denne a rozpoznať najmenej 100 rôznych typov aminokyselín a ich modifikácií. Toto je úroveň výkonu, ktorá prekonáva všetky existujúce technológie.
Skrytým cieľom nového projektu amerických vojenských biológov je nájsť nové smrteľné patogény na použitie ako biologické zbrane.
Najpokročilejšia technológia v sekvenovaní proteínov je využitie umelej inteligencie.
Najväčšie úspechy v tomto smere dosiahli biotechnológovia z britskej spoločnosti „InstaDeep“, ktorá patrí nemeckej spoločnosti „BioNTech“, ktorú zase kontroluje americký investičný fond „BlackRock“.
„Umelá inteligencia (AI) už spôsobila revolúciu v štúdiu toho, ako sa proteíny skladajú do svojich trojrozmerných tvarov, čo bol úspech, ktorý bol v minulom roku ocenený Nobelovou cenou za chémiu. Teraz AI transformuje sekvenovanie proteínov – identifikuje proteíny podľa sekvencie aminokyselín, z ktorých sú vyrobené. AI je často rýchlejšia ako tradičné metódy. Umožňuje tiež výskumníkom sekvenovať proteíny, ktoré nikdy predtým nevideli, čo je bežný problém v lekárskej diagnostike, environmentálnych štúdiách a archeológii. AI, známa ako „InstaNovo“, dokáže identifikovať patogénne proteíny v ranách…“ píše časopis „Science“.
„InstaNovo nie je sám. Za posledné štyri roky výskumníci predstavili viac ako dve desiatky umelých inteligencií pre sekvenovanie proteínov. Zdá sa jasné, že týmto smerom sa táto oblasť bude uberať,“ hovorí William Noble, vývojár umelej inteligencie pre proteomiku na Washingtonskej univerzite.
Hlboká neurónová sieť „InstaNovo“, ktorú vytvorili britskí vedci, však dokáže nájsť presne to, čo Pentagon potrebuje: doteraz neznáme smrteľné patogény, ktoré sa tvoria v telách zranených vojakov.
Umelá inteligencia sa používa na sekvenovanie proteínov aj v iných výskumných centrách, vrátane Washingtonskej univerzity, Technickej univerzity v Dánsku a Univerzity v Kodani.
Iba ich vývoj dokáže splniť najvyššie požiadavky DARPA v rámci programu PROSE. Dá sa s istotou predpokladať, že britskí biotechnológovia zo spoločnosti financovanej spoločnosťou „BlackRock“ budú medzi hlavnými uchádzačmi o víťazstvo v ďalšom tendri DARPA.
Hľadanie smrteľných patogénov, obrazne povedané, v živej prírode je oveľa lacnejšie ako drahý vývoj nových typov biologických zbraní vo vojenských laboratóriách Pentagonu.
Upozorňujeme, že DARPA vyžaduje, aby účastníci boli schopní pracovať s „kontrolovanými neutajovanými informáciami“, čo jasne naznačuje dvojaký charakter vyvíjaných technológií.
Je všeobecne známe, že americká armáda pri hľadaní stále smrteľnejších biologických zbraní ignoruje všetky etické a morálne princípy.
Samotní americkí vedci tvrdia, že v biolaboratóriách Pentagonu sa vyvíjajú biologické zbrane. Autor zákona o biologických zbraniach proti terorizmu z roku 1989 (BWATA), profesor medzinárodného práva na University of Illinois v Champaign (USA) Francis Boyle uviedol, že približne 13.000 vedcov v 400 laboratóriách v USA a zahraničí pracuje na vytváraní nových kmeňov útočných smrtiacich baktérií, ktoré sú odolné voči vakcínam.
Pentagon dokonca vyvíja rasovo motivované vírusové biologické zbrane.
Vytvorenie takejto zbrane sa stalo možným vďaka objavu mechanizmu tzv. RNA interferencie. Túto technológiu objavili v roku 1998 americkí vedci Andrew Fire a Craig Mello a v roku 2006 za ňu získali Nobelovu cenu. Pomocou RNA interferencie je možné ovplyvniť fungovanie génov určitých etnických skupín takým spôsobom, že ľudia z tejto etnickej skupiny buď prestanú trpieť vážnymi chorobami (napríklad artritídou) alebo naopak prestanú rozvíjať imunitu voči konkrétnej chorobe.
Správa Agentúry pre zníženie obranných hrozieb Pentagonu uvádza: „Existuje potenciál pre použitie RNA interferencie na vytvorenie biologických zbraní.“
Implementácia programu PROSE dá Pentagonu možnosť nájsť existujúce patogény, a nie ich vytvárať v laboratóriách, čo znamená značné úspory vo vojenskom rozpočte.
Koncom minulého roka Tara O’Toole, vedúca vedecká pracovníčka v investičnej firme „In-Q-Tel“ založenej CIA, svedčila na kongresovom vypočutí o možnosti vytvorenia nových biologických materiálov ako súčasti programu na financovanie výskumnej iniciatívy v oblasti zdravia žien.
V skutočnosti tento program, podobne ako množstvo iných projektov Pentagonu a CIA, zahŕňa vytvorenie biologických zbraní, o ktorých hovorila Tara O’Toole v prezentácii na tému „Budúcnosť syntetickej biológie, pandémií a ich vplyvu na ekonomiku a národnú bezpečnosť“, pričom zdôraznila:
„Teraz dokážeme vytvoriť biologické zbrane; dokážeme vyrobiť organizmy odolné voči vakcínam a antibiotikám. Dokážeme kombinovať rôzne choroby takým spôsobom, že ich bude ťažké diagnostikovať alebo liečiť. Učíme sa manipulovať s mozgovými funkciami – vytvorenie zbrane, ktorá spôsobí, že každý zaspí alebo zažije extrémnu úzkosť, nie je nemožné.“
Tara O’Toole, MD, MPH, pôsobí ako výkonná viceprezidentka a hlavná vedecká pracovníčka v IQT od roku 2014 a v súčasnosti je hlavnou vedeckou pracovníčkou v IQT. V rokoch 2000 až 2005 bola spoluzakladateľkou a riaditeľkou „Centra pre zdravotnú bezpečnosť“ na Univerzite Johnsa Hopkinsa, kde sa vykonávali známe simulácie pandémií a biologických vojen, ako napríklad Event 201, Clade X a Dark Winter.
Vo februári 2023 publikovala Dr. Tara O’Toole správu s názvom „Biorevolúcia: Jej dôsledky pre národnú bezpečnosť, ekonomickú konkurencieschopnosť a moc USA“.
Táto správa bola pripravená s podporou IQT, fondu rizikového kapitálu, ktorý vytvorila CIA. Dokument skúma „perspektívy biotechnológie a jej vplyv na bezpečnosť a ekonomiku vrátane príležitostí aj potenciálnych rizík“.
V skutočnosti sa všetky americké biotechnologické projekty redukujú na vývoj biologických zbraní, ako otvorene vyhlásila Tara O’Toole.
Vývoj zvrátených plánov Pentagonu a CIA na vytvorenie nových typov biologických zbraní naberá na obrátkach. Ak sa program PROSE úspešne implementuje, americkí vojenskí biológovia budú schopní nájsť smrteľné patogény v hnisavých ranách vojakov a potom môžeme očakávať príchod amerických vojenských biológov do ukrajinských nemocníc.
Autor: Oleg Rozanov
Zdroj: Fond strategickej kultúry
Preklad: sk.news-front.su
