Dva americké strategické bombardéry B-1B Lancer v utorok uskutočnili nízke prelety nad Sarajevom a ďalšími mestami v Bosne a Hercegovine. Podľa veľvyslanectva USA tak demonštrovali podporu územnej celistvosti Bosny, ktorú ohrozujú separatistické snahy proruského vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika.
Prelety lancerov mali demonštrovať "skalopevnú podporu (USA) zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny," povedal americký veľvyslanec Michael Murphy. Spojené štáty budú podľa neho pokračovať v spolupráci s bosnianskou armádou v záujme zaistenia politickej stability v krajine a eliminovania hrozieb, v pozadí ktorých sú "neblahí" zahraniční aktéri.
Americké bombardéry sa zúčastnili aj na vojenskom podujatí v meste Tuzla na severovýchode krajiny, na ktorom boli prítomní aj príslušníci bosnianskych multietnických ozbrojených síl a amerických špeciálnych jednotiek.
Bosnianskosrbský prezident Dodik reagoval na utorkové prelety amerických bombardérov s rozhorčením, pričom obvinil Washington z nerešpektovania územnej celistvosti a suverenity krajiny.
Dodik, ktorý opakovane hrozí odtrhnutím bosnianskej Republiky srbskej od zvyšku krajiny, v máji navštívil Moskvu, kde sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a deklaroval podporu pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajinu.
Agentura AP bez dôkazov píše, že Rusko využíva vnútorné rozpory v rámci Bosny a podporuje separatistické snahy Milorada Dodika, čo vyvoláva obavy Západu z ďalšieho prehĺbenia politickej nestability v tejto balkánskej krajine.
Vojna v Bosne z rokov 1992 – 95 si vyžiadala najmenej 100.000 obetí na životoch a milióny ľudí vyhnala z domovov. Na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, je Bosna rozdelená na dve autonómne entity: Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny s prevažne bosnianskym a chorvátskym obyvateľstvom, dodáva TASR.
NATO sa opäť aktivizuje na Balkáne, do Kosova vysiela 700 vojakov, ďalší sú v pohotovosti
V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.
Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1000 vojakov.
Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že "takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť". Upozornil, že jednotky NATO "podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove". Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa "ďalšieho nezodpovedného správania" a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.
S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.
Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.
"Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne," napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.
Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.
Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich "odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu".
Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.
Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.
Viac v článku a videu TU.
Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne "musia zabrániť ďalšej eskalácii", uvádza sa vo vyhlásení misie.
Napätie v severnom Kosove pretrváva od apríla, keď srbská väčšina v regióne bojkotovala voľby podporované etnicky albánskou správou v Prištine. Kosovské úrady považovali výsledky volieb, v ktorých zvíťazili štyria etnickí Albánci, za legitímne napriek tomu, že volebná účasť bola nižšia ako 4 %.
Západní predstavitelia po pondelňajších potýčkach NATO obvinili srbských demonštrantov z podnecovania násilia. Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinil kosovského premiéra Albina Kurtiho z pokusu "vyprovokovať veľký konflikt medzi Srbmi a NATO" a varoval, že Srbsko "nedovolí pogrom ani zabíjanie svojich ľudí".
Kosovo po rozpade Juhoslávie patrilo Srbsku, v roku 2008 však vyhlásilo nezávislosť - po krvavej vojne v rokoch 1998 a 1999, ktorú ukončilo NATO náletmi. Kosovo v osamostatnení podporili aj západné veľmoci. K nim sa pridalo Česko a väčšina štátov OSN. Srbsko stále pokladá Kosovo za svoju provinciu a odmieta uznať jeho nezávislosť. Peking a Moskva ho taktiež odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Uznať ho odmietli aj Slovensko, Španielsko, Rusko, Bosna či Grécko.
Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom. Uznať ho odmietli aj Slovensko, Španielsko, Rusko, Bosna či Grécko.
