Po skončení nedeľného summitu západných lídrov v Londýne viacerí európski predstavitelia ocenili usporiadanie tohto stretnutia. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska sa "Európa zobudila". Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz rokovania označil "prospešné" a odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny. Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že lídri sa zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a jednou z bezpečnostných záruk by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda. TASR o tom informuje podľa agentúry AP, denníka Guardian a televízie ČT24.
Tusk označil stretnutie za "historické" a uviedol, že sa uskutočnilo v čase, ktorý je "veľkou výzvou pre celú Európu, nielen pre EÚ a Ukrajinu." Na summite sa zúčastnené strany jasne zhodli, kto je agresor a kto je napadnutý a podľa Tuska sa hovorilo aj o tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu.
Poľský premiér tiež odmietol akékoľvek náznaky trvalého rozkolu medzi Európou a USA, ktorý podľa neho "nemožno dopustiť".
"Našťastie, všetci bez výnimky a bez ohľadu na akékoľvek emócie, ktoré môžeme cítiť, chceme, aby naše transatlantické vzťahy, vzťahy medzi EÚ a USA, boli čo najsilnejšie," povedal.
Scholz uviedol, že stretnutie bolo dobrou príležitosťou na opätovné potvrdenie európskej podpory Ukrajine, ktorá je obeťou ruskej agresie.
Uviedol tiež, že nie je možné akceptovať ruskú perspektívu konfliktu na Ukrajine. "Rusko sa vždy usilovalo vytvoriť na Ukrajine vládu, ktorá by sa riadila jeho príkazmi. To nemožno akceptovať," vyhlásil.
Kancelár tiež odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny. "Naopak, Ukrajina musí byť dostatočne silná, aby zabezpečila, že už nikdy nebude napadnutá," dodal.
"Zhodli sme sa, že je potrebné zvýšiť našu podporu Ukrajine," uviedol po stretnutí predseda českej vlády Fiala. "Jednou z najdôležitejších bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je, aby v budúcnosti mala silnú armádu. Zhodli sme sa, že je potrebné sa viac starať o našu bezpečnosť a posilniť prostriedky, ktoré do bezpečnosti dávame," ozrejmil.
Ocenil tiež rolu Francúzska a Británie, ktoré sa podľa neho ujali "akéhosi" vedenia. "Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade (OSN), sú to jadrové veľmoci. Je preto dôležité, že pracujú spoločne aj s našou podporu. Myslím si, že to je dobrá správa," dodal český premiér.
Tusk: Ukrajina môže rátať s bezpodmienečnou podporou Poľska
Poľský premiér Donald Tusk v nedeľu uviedol, že Poľsko by mohlo využiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom na to, aby pred rokovaniami s európskymi spojencami presvedčilo Spojené štáty, aby viac podporovali Ukrajinu.
Podľa agentúry AFP citovanej TASR Tusk pritom priznal, že existuje "určitá dilema" v tom, že postoj USA k Ukrajine "nie je taký jasný ako ten náš". Vyzval však prekonať túto situáciu, pričom zdôraznil, že Poľsko má teraz "vynikajúce vzťahy so Spojenými štátmi" a v budúcnosti ich "posilní".
Tusk vyslovil predpoklad, že na summite v Londýne bude Poľsko "viac počuť" vďaka jeho vysokým výdavkom na obranu a "veľmi dobrým vzťahom s Američanmi".
Avizoval tiež, že v Londýne navrhne zvýšenie počtu európskych vojakov na východnom krídle Európskej únie: vo Fínsku, pobaltských štátoch a v Poľsku, aby lepšie chránili svoje hranice s Ruskom a Bieloruskom.
"Zamyslite sa nad tým, ako to znie: 500 miliónov Európanov žiada 300 miliónov Američanov, aby ich chránili pred 130 miliónmi Rusov," pripomínal Tusk v rozhovore s novinármi krátko pred odletom do Londýna.
Nová americká administratíva iniciovala zblíženie s Ruskom a prezident Donald Trump a viceprezident J. D. Vance často opakujú názory a tvrdenia Kremľa o vojne, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine. Aj s týmto naratívom súvisela slovná prestrelka, ktorá sa odohrala v piatok v Bielom dome medzi Zelenským a Trumpom s Vanceom a ktorá ohrozila podporu USA Ukrajine. Tusk však v nedeľu zopakoval, že Ukrajina môže počítať s podporou jeho krajiny bez akýchkoľvek dodatočných podmienok.
Tusk tiež konštatoval, že "Európa sa prebudila", a podporil výzvu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej na zvolanie summitu Európskej únie a Spojených štátov.
Po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine sa Poľsko stalo jedným z najbližších spojencov Ukrajiny. Cez Poľsko prichádza na Ukrajinu západná vojenská podpora. Poľsko na svojom území prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov.
Starmer potvrdil plán zorganizovať "koalíciu ochotných"
Britský premiér Keir Starmer po skončení summitu v Londýne potvrdil plán zorganizovať "koalíciu ochotných", ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine, pričom vedúcu úlohu by zohrávalo Spojené kráľovstvo. Starmer takisto oznámil dohodu v hodnote 1,6 miliardy libier, ktorá umožní Ukrajine nakúpiť viac ako 5000 rakiet pre systémy protivzdušnej obrany s využitím financovania exportu. Rakety sa podľa neho budú vyrábať v Belfaste, informuje TASR podľa denníka The Guardian.
Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko. Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.
Ochotu pripojiť sa k tzv. koalícii ochotných podľa britského premiéra za zatvorenými dverami naznačilo viacero krajín. Je však na nich, aby to oznámili aj verejne, dodal. Akceptuje postoj ostatných, ktorí možno nemajú pocit, že chcú takýmto spôsobom prispieť.
Avšak tí, ktorí chcú, úsilie teraz ešte viac zintenzívnia. "Spojené kráľovstvo je spolu s ostatnými krajinami pripravené podporiť (plán) pomocou pozemných síl a lietadiel vo vzduchu," uviedol Starmer.
"Spôsob, ako zabezpečiť stabilitu, je postarať sa o to, aby sme boli schopní brániť dohodu na Ukrajine, pretože naša história nám hovorí, že ak dôjde ku konfliktu v Európe, vyplaví sa na naše pobrežie," dodal s tým, že zmyslom bezpečnostnej záruky, ktorú pripravuje pre Ukrajinu, je garantovať mier a zabrániť ďalšiemu konfliktu.
Britský premiér ďalej odmietol tvrdenie, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sú v súčasnosti "nespoľahlivým partnerom". Nedeľňajšie rozhovory podľa neho vychádzali z toho, že Európa bude spolupracovať s USA. O pláne zostaviť koalíciu ochotných podľa svojich slov s Trumpom hovoril v sobotu večer.
"Európa musí vykonať ťažkú prácu, ale aby sme podporili mier na našom kontinente a dosiahli úspech, musí mať toto úsilie silnú podporu USA," domnieva sa Starmer.
Ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.
Tento plán predpokladá vytvorenie "koalície ochotných", ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria. Paríž aj Londýn sa už niekoľko týždňov zaoberajú prípravou návrhu na vyslanie mierových jednotiek na Ukrajinu po možno zastavení bojov, rozhovory však uviazli kvôli neistote, či Trumpova administratíva poskytne tzv. "americkú poistku".
Brífing Keira Starmera:
Šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová na stretnutí so Starmerom:
Francúzsko a Británia navrhujú jednomesačné prímerie na Ukrajine
Francúzsko a Británia po mimoriadnom summite západných lídrov v Londýne navrhujú jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. Uviedol to v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého citoval denník Le Figaro. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Londýn a Paríž podľa Macrona po krízových rokovaniach v Londýne, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer, navrhujú prímerie na Ukrajine v bojoch "vo vzduchu i na mori", ktoré by trvalo jeden mesiac.
V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu.
Starmer pritom ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom. Tento plán predpokladá vytvorenie "koalície ochotných", ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria.
Mimoriadny summit západných lídrov sa konal dva dni po ostrej výmene názorov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následne predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách.
Von der Leyenová vyzvala v Londýne na urýchlené prezbrojenie Európy
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po summite západných lídrov v Londýne uviedla, že je potrebné "urýchlene prezbrojiť Európu". Vyhlásila tiež, že Ukrajina potrebuje "komplexné bezpečnostné záruky", ktoré podporia jej postavenie vo vojenskej a hospodárskej oblasti. TASR o tom informuje podľa denníka Guardian.
"V súčasnosti je mimoriadne dôležité zintenzívniť investície do obrany v dlhodobom horizonte. Ide o bezpečnosť EÚ a v geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme sa musíme pripraviť na najhoršie, a teda posilniť našu obranu," uviedla šéfka EK.
Téme zbrojenia sa chce von der Leyenová venovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň vo štvrtok, kde plánuje lídrom členských štátov predstaviť svoj plán v tejto oblasti.
V Londýne mali zúčastnení predstavitelia podľa von der Leyenovej "dobrú a úprimnú diskusiu", v rámci ktorej hovorili o tom, čo je nevyhnutné urobiť preto, aby Ukrajina získala silnú pozíciu.
Šéfka EK uviedla, že Európania musia pracovať na tom, aby Ukrajinu premenili na "oceľového dikobraza, ktorý je nestráviteľný pre potencionálnych útočníkov." Guardian upozorňuje, že netradičné prirovnanie Ukrajiny k hlodavcovi s pichliačmi pred niekoľkým dňami použil aj britský expremiér Boris Johnson.
Na novinársku otázku, čo by odkázala Spojenými štátom odpovedala, že je pripravená "brániť demokraciu a zásady právneho štátu," podľa ktorých nikto "nemôže napadnúť a tyranizovať svojho suseda alebo meniť hranice silou."
Na nedeľnom zasadnutí, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer sa zúčastnilo 19 vysokých predstaviteľov z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že "hazarduje s miliónmi životov a zahráva sa s treťou svetovou vojnou" a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.
Zelenskyj po ostrej výmene názorov v piatok predčasne odišiel z rokovania s Trumpom a jeho viceprezidentom JD Vanceom.
Šéf Bieleho domu neskôr napísal, že ukrajinský prezident nie je pripravený na mier. "Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach," uviedol americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj "zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni".
Zelenského vyzval, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený.
Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil medzitým v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú.
Šéf diplomacie USA Rubio medzitým vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom. „Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“
Napriek výmene sa Zelenskyj neskôr pre televíziu Fox News vyjadril, že verí, že vzťahy s USA možno napraviť. Odmietol sa však ospravedlniť a povedal, že si nie je istý, že urobil niečo zlé. Povedal, že by si želal, aby k výmene názorov nedošlo pred novinármi.
Správu aktualizujeme ...
Zdroj: pluska.sk (1), (2), (3) / cas.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna
