Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrilo nesúhlas s viacerými časťami správy Európskej komisie o stave právneho štátu, ktorú Brusel zverejnil v utorok.
Podľa rezortu spravodlivosti hodnotenie zo strany Európskej komisie dostatočne nezohľadňuje špecifiká situácie na Slovensku a zároveň poukazuje na vážne výhrady k metodológii spracovania samotnej správy. Najviac kritiky zo strany ministerstva smeruje na pasáže, ktoré sa týkajú boja proti korupcii na vysokých miestach.
Ministerstvo namieta, že niektoré tvrdenia v správe nie sú podložené dôveryhodnými údajmi a dochádza k skreslenému vyhodnocovaniu poskytnutých informácií.
Ako príklad uvádza rezort dáta poskytnuté Generálnou prokuratúrou SR, podľa ktorých došlo v oblasti korupčných trestných činov k nárastu počtu stíhaných aj obžalovaných osôb.
V roku 2022 bolo stíhaných 168 osôb, z toho 83 obžalovaných, o rok neskôr 160 osôb, z čoho 76 bolo obžalovaných, a v roku 2024 stúpol počet na 240 stíhaných osôb, pričom 136 z nich čelí obžalobe. Ministerstvo spravodlivosti tak tvrdí, že nie je namieste hovoriť o nečinnosti pri stíhaní korupcie, ako to naznačuje správa Európskej komisie.
Rezort ďalej uviedol, že súčasná vláda v podstate nedostala žiadne nové odporúčania a všetky pripomienky vychádzajú z obdobia pôsobenia predchádzajúcich vlád. Podľa ministerstva EK naopak konštatuje určitý pokrok, ktorý sa dosiahol práve za súčasného vedenia, a ktorý nebol zaznamenaný počas predchádzajúcich rokov.
Medzi odporúčaniami komisie figuruje aj požiadavka na zavedenie záruk nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady SR. Ministerstvo reagovalo, že pripravuje legislatívne zmeny, no pre prijatie úprav bude potrebná ústavná väčšina, keďže ide o dôsledok ústavného zákona prijatého predchádzajúcou vládou.
Európska komisia tiež odporučila zavedenie ochranných mechanizmov pre sudcov v prípade stíhania za nový trestný čin „ohýbania práva“. Ministerstvo túto časť vníma ako výhradu voči krokom bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, počas ktorej pôsobenia bol tento trestný čin do právneho poriadku zavedený.
Uviedlo, že napriek výhradám zo strany viacerých medzinárodných inštitúcií nemohla vláda tento trestný čin zrušiť, pretože ide o jeden z míľnikov plánu obnovy, ktorého plnenie je záväzné.
Rezort tiež ocenil, že aktuálna správa Európskej komisie prvýkrát správne uvádza význam rozhodnutí podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, keďže tieto rozhodnutia nezastavujú trestné konania, ale rušia nezákonné rozhodnutia v prípravnom konaní.
Upozorňuje však, že aj naďalej pretrvávajú výhrady zo strany EK k rozsiahlym právomociam generálneho prokurátora, pričom ministerstvo argumentuje, že generálny prokurátor je viazaný zákonom a nemôže rozhodovať svojvoľne, pričom každé rozhodnutie musí byť dôsledne odôvodnené.
Ministerstvo spravodlivosti zároveň vyjadrilo nádej, že budúce správy budú spracované na základe dôsledného overovania všetkých tvrdení a údajov, vrátane konzultácií s príslušnými verejnými inštitúciami.
Kriticky sa postavilo aj k tomu, že malo len veľmi krátky časový priestor na zaslanie pripomienok pred zverejnením správy. Napriek viacerým výhradám však rezort víta, že obsah tohtoročnej správy je voči Slovensku korektnejší než v minulom roku.
Viac vo videu:
Zdroj: justice.gov.sk / netky.sk / YouTube / InfoVojna
