Hudobníci majú dielo podľa zmluvy odovzdať do 15. decembra, premiéru má mať nová štátna hymna 1. januára 2025. Do melódie a textu zasahovať nebudú, zmení sa hudobný aranžmán piesne. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) sa osobne zúčastnila na nahrávaní. Ako sa pred časom vyjadrila, podľa nej ide o ambiciózny projekt.

„Hudobná úprava štátnej hymny sa vytvorí pre vokálne alebo vokálno-inštrumentálne obsadenie s cieľom zvukového i reprodukčného ideálu, ktorý bude charakteristický pre významné príležitosti. Dielo sa vytvorí vo forme partitúry a zvukovej nahrávky v spievanej verzii i v inštrumentálnej verzii, a to vo forme inštrumentálnej orchestrálnej hudby nahratej na inom nástroji alebo v kombinácii nástrojov, ako aj v origináli nahratej symfonickým orchestrom,“ píše sa v zmluve.

Ministerstvo kultúry SR zaplatí za nový hudobný aranžmán štátnej hymny 46 500 eur. Táto suma zahŕňa 20-tisíc eur ako autorskú odmenu pre hudobníka Oskara Rózsu a 26 500 eur na produkciu zvukového záznamu.

Celková suma za nové prevedenie hymny sa vyšplhá zrejme vyššie. „V odmene nie sú zahrnuté odmeny pre hudobníkov a spevákov, ktorí podajú umelecké výkony pri nahrávaní nového zvukového záznamu diela,“ píše sa v zmluve. Za spoločnosťou orchestral s.r.o. stojí hudobník Oskar Rózsa.

Štátnu hymnu Slovenskej republiky tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku z roku 1844 s názvom Nad Tatrou sa blýska. Nový hudobný aranžmán má byť dostupný vo vokálnej i inštrumentálnej podobe, pričom autorské práva k zvukovému záznamu bude vlastniť ministerstvo kultúry.

Napriek snahám o modernizáciu je jasné, že tento projekt nebude prijatý jednohlasne. Debaty o nákladoch, umeleckej hodnote i verejných vyjadreniach zainteresovaných aktérov pravdepodobne neustanú ani po jej oficiálnom predstavení.

Nový aranžmán hymny vznikal v starobylej Banskej Štiavnici, v domácom štúdiu. Skladateľ, aranžér, producent a dirigent OSKAR RÓZSA , ktorým sa zhovárala FELÍCIA BORONKAYOVÁ, usadil návštevu v priestrannej kuchyni. Synovia boli v tzv. dvojhodinovej škole, lebo manželia ich vzdelávajú najmä doma. Ich mama Zdenka Predná sa objavila po rozhovore. Tému hymny nerieši, len k nej počas varenia kávy podotkla: „Škoda. My sme to s Oskarom tajili ešte aj pred našimi rodinami, aby bolo to prekvapenie dokonalé.”

Ako je známe, premiéru by mala mať 1. januára 2025 po polnoci v STVR, ale málokto vie, že bude ešte jedna v inej podobe. Podľa jej aranžéra však nie je nič úplne isté.

„Vzhľadom k tomu, že v slovenskej televízii sú veľmi antagonistické sily, ktoré tam ešte stále pôsobia a robia všelijaké veci poza chrbát, zrady by som to nazval, tak je ešte dnes neodhadnuteľné, či sa to vlastne podarí a či to tam niekto na poslednú chvíľu nezasabotuje,“ naznačil.

„Nahrávka je taktiež vysoko kvalitná, takže nepredpokladám, že by malo v tomto smere dôjsť k nejakým prekvapeniam. Ledaže by sa do toho zapojili istí konkrétni intelektuáli a špecialisti na všetko z národnej rady a vyprovokovali by kultúrny štrajk na protest proti fujarám v hymne.“

Podľa doterajších informácií je plán nasledovný. „O polnoci odznie len samotná nahrávka a hymna bude mať premiéru aj na novoročnom koncerte Slovenskej filharmónie, dirigovať bude maestro Rasťo Štúr.“

Slovenská hymna mala od svojho vzniku niekoľko verzií od rôznych hudobných skladateľov. Posledným z nich bol v roku 1993 slovenský skladateľ a muzikológ Ladislav Burlas.

„Vychádzal som z pôvodnej melódie, nechcel som sa nechať veľmi ovplyvňovať predchádzajúcimi verziami, ktoré sú aj tak všetky v jednom duchu. Ale vzdal som hold aj pánovi Burlasovi, a to v dvoch taktoch v basovej linke, ktorá je naozaj výnimočná, tak som si ju dovolil odcitovať,“ objasnil Oskar Rózsa zdroje, na ktorých staval.

„Čiže ja som to zobral naozaj „zbrusu“ s tým, že som nič nemenil v obsahu, ale riešil som formálnu stránku. Inak povedané, umenie sa skladá z obsahu a formy. Obsah je to, čo chceme povedať, a forma to, akým spôsobom to chceme povedať. A urobil som ju najlepšie, ako som vedel, s dôrazom na emocionalitu, lebo to je to, čo mňa v hudbe vystihuje.“

Na záver témy hymna si k spolitizovaniu celej „kauzy“ neodpustil: „Mimochodom, myslíte si, že keby počas Ódorovej vlády vyhlásili, že bude Dorota Nvotová s Katarziou meniť štátnu hymnu, že by tu bol tiež taký humbug?“

V ďalšej časti rozhovoru odzneli všetky diela, ktoré Oskar Rózsa za 12 rokov v Banskej Štiavnici zložil, s kým sa objavuje na pódiu a prezradil aj to, ako to majú na hudobnom poli so Zdenkou.

Približne pred desiatimi rokmi totiž Rózsa v jednom rozhovore prezradil, že pracujem aj na albume pre Zdenku Prednú. Mali pripravených 13 piesní a v tom čase boli iba na prvej. Podarilo sa mu ho vôbec dokončiť?

„Už je asi 5 piesní vonku, uverejňujeme ich zadarmo na Youtube a v zásade to už berieme tak, že to je naša rodinná kronika, lebo to celé je vlastne príbeh našej lásky. Nemáme ambície byť súčasťou nejakej ,obce´. Chceme tvoriť už aj niečo nové. Zdenka má veľa výborných textov, má obrovský dar pomenovať veci priamo, bez útoku, s humorom, zároveň tak, že sa poslucháč nad nimi musí zamyslieť,“ zhrnul aktuálnu rodinnú spoluprácu, ktorá teraz, samozrejme, ustúpila práci na rearanžovaní hymny.

Ďalšou dôležitou osobou, ešte dávno predtým, ako spoznal svoju manželku, bol mimoriadne talentovaný hudobný skladateľ Marek Brezovský (†20). Hoci zomrel veľmi mladý, zanechal po sebe dielo, ktoré jeho spolužiak a kamarát Oskar Rózsa už roky približuje poslucháčom.

„S Marekom sme sa spoznali na prijímačkách na bratislavské konzervatórium a nadšene sme sa priatelili, študovali spolu a hrali rôznu muziku intenzívnych 5 rokov, až kým neodišiel do neba. Za ten čas vytvoril množstvo úžasnej hudby, ktorú nám zanechal s vedomím, že ju raz v budúcnosti prinesieme ľuďom. Nikdy som jeho dielo nedimenzoval ako komerčný projekt, na ktorom sa priživujem. Naopak, celý ten čas prísne strážim jeho umeleckú hodnotu a kvalitu všetkých výstupov. Je to tiež istý typ veľmi špecifickej zodpovednosti,“ povedal okrem iného vo videu na túto tému.

Po celý ten čas to však nie je len jeho sólová činnosť.

„Robím to, samozrejme, v absolútne úzkom kontakte s jeho rodičmi a sestrou Mirkou, ktorá tie diela textuje. Konzultujeme spolu prakticky každý jeden krok,“ odznelo na adresu tých, ktorí tvrdia, že, obrazne povedané, tancuje na kamarátovom hrobe.

„Najznámejší z našej rodiny je Miklós Rózsa, jeden z piatich pionierov-skladateľov filmovej hollywoodskej hudby. Na Oscara ho nominovali 17-krát a trikrát ho získal, mal Zlatý glóbus aj cenu Grammy. Môj pradedo a jeho otec boli súrodenci,“ začal výpočet bohatej rodinnej histórie najväčším esom.

„Udržoval korešpondenciu s mojím dedom, klarinetistom slovenskej filharmónie – jedným so zakladajúcich členov –, a aj s veľkým slovenským dirigentom Ľudovítom Rajterom. Študovali spolu v Budapešti. Je mi veľmi ľúto, že som nemal možnosť sa s ním stretnúť, prípadne u neho študovať. Bol to jeden z najrešpektovanejších skladateľov ,americkej´ hudby 20. storočia.“

Nemusí však chodiť až do takej ďalekej histórie. „Moja mama Eva Biháryová spravila v 60-tych rokoch v pop music taktiež slušnú ryhu. V slovenskom rozhlase má nahratých cca130 piesní. Moja prateta je okrem iného autorkou textu Mám rozprávkový dom pre Karla Gotta. Takže áno, som z nich najmenej slávny, ale je sa o čo oprieť.“

Viac vo videu:

 

Zdroj: YouTube PLUS 7 DNÍ / plus7dni.pluska.sk / trend.sk / InfoVojna