Po rokoch sledovania kultúrno-spoločenského vývoja doma aj v zahraničí sme si mysleli, že nás už nič neprekvapí. Mýlili sme sa. To, čo dnes niektorí nazývajú „umením“, v nás vyvoláva otázku, či si ešte dokážeme ako spoločnosť určiť hranicu slušnosti a dôstojnosti.
Prípad nemeckého divadelného predstavenia, kde sa hádžu ošklbané kurence v plienkach pred katolíckym oltárom, považujeme za dno, ktoré – ako to už býva – nemusí byť konečné. Namiesto diskusie o význame kultúry sme svedkami jej samoúčelnej provokácie, z ktorej trčí jediné posolstvo: zosmiešniť a uraziť všetko, čo je pre mnohých posvätné.
Viac vo videu:
Verejný priestor nie je experimentálne laboratórium
Kultúra nemá slúžiť na deštrukciu, ale na budovanie. Verejný priestor nie je platformou pre šokovanie za každú cenu, najmä nie v chráme, ktorý je zasvätený Bohu a viere miliónov ľudí. Vyzývame preto k základnej úcte – ak nie z presvedčenia, tak aspoň zo slušnosti. S rozčarovaním sledujeme, že politické strany, ktoré sa hlásia k tradičným hodnotám, ostávajú ticho.
Dámy zo strany SMER-SSD si tiež kladú otázku, či ten absurdný „rituálny tanec“ s kurencami pred oltárom nepripomína trhané pohyby partnerky Michala Šimečku, ktoré už kolujú internetom.
Ťažko povedať, kde končí performance a kde začína čisté vysmievanie sa. No jedno je isté – súčasná tzv. progresívna kultúra sa zjavne riadi heslom: čím viac šokovať, čím viac uraziť, tým lepšie. Najmä keď ide o vieru, tradície a hodnoty, ktoré spájajú väčšinu národa. A tak sa pýtame: Kde je dnes hlas KDH? Kde sú verejní činitelia, ktorí sľubovali ochranu kultúrnej integrity?
Viac vo videu:
Umenie bez hodnôt je len hluk
Tento prípad je len ďalším príznakom kultúrneho rozkladu, kde provokácia nahrádza obsah, a trhovo atraktívne výkriky nahrádzajú hlbokú výpoveď. Dekadencia nie je pokrok. Je to len forma úpadku, ktorý sa na chvíľu tvári ako odvaha. A keď sa niekto spýta, či by si takéto predstavenie dovolili aj v mešite – odpoveď poznáme všetci.
Nechceme mlčať
My nechceme mlčať. Pretože vieme, že kultúrny zápas je reálny. A že sa nevedie len v galériách a na divadelných doskách, ale aj v parlamentoch, v médiách a v školách. Ak nezakotvíme základné hodnoty do našich zákonov a verejných inštitúcií, prenecháme priestor tým, ktorým je sväté len vlastné ego a „umenie“ používajú ako zámienku na výsmech. Na výsmech viere, hodnotám a ľuďom, ktorí v tichosti budujú tento svet.
Nepíšeme tieto riadky zo zloby. Píšeme ich preto, lebo veríme, že ticho znamená súhlas. A my s týmto súhlasiť nechceme.
Zdroj: hlavnydennik.sk / pillarcatholic.com / InfoVojna
