Po troch rokoch vojny na Ukrajine sa s nástupom novej garnitúry v Bielom dome čakalo, že tento konflikt sa pohne z mŕtveho bodu. Samozrejme, silácke reči o tom, že Trump ukončí konflikt do 24 hodín, resp., ešte pre nástupom do funkcie, sa ukázali ako nereálne. Každopádne, Trump telefonoval s Putinom a uskutočnilo sa aj prvé rokovanie americkej a ruskej delegácie v Saudsko-Arabskom Rijáde. Jeho výsledky sú jasné, nateraz USA nemieni rokovať o ničom inom, len o zastavení bojov resp. prímerí. Samozrejme, jeho podmienky sa musia dojednať na iných fórach a až keď sa táto prvá a kruciálna vec podarí, môžu sa otvoriť aj ďalšie témy ( Východné krídlo NATO zmiernenie, či postupné rušenie sankcií, vzájomná obchodná spolupráca a podobne).
Aby sme sa však pohli z mŕtveho bodu, bolo nevyhnutné rokovať aj s Ukrajinou a ponúknuť jej podmienky, ktoré by ju donútili sadnúť si k rokovaciemu stolu. USA tak prišli s prvou ponukou pre Ukrajinu, ktorá bola doslova kolonialistická. USA by Ukrajinu podporovali, podpora však nebola nijak jasne špecifikovaná, ak by Ukrajina prenechala celé nerastné bohatstvo amerických ťažiarenským spoločnostiam. Niečo také bolo pre Ukrajinu neprijateľné . Naopak, na túto, z Ukrajinského pohľadu nehoráznu požiadavku Zelenský nepristúpil a vznikla z toho škaredá hádka. Potom nasledovalo viacero kôl jednaní, až nakoniec vznikla ako tak prijateľná dohoda, pre obe strany. Americké ťažiarenské spoločnosti budú mať prístup k ukrajinským surovinám, ale zisky z ťažby vo výške 50 % výnosu pôjdu do špeciálneho fondu, ktorého sa bude financovať obnova Ukrajiny. Tento model dohody už bol ako tak prijateľný aj pre Ukrajinu a Zelenský by ho bol ochotný podpísať, ak by súčasťou takejto dohody boli aj jasné bezpečnostné záruky. Nič také však Trump Ukrajine neponúkal.
Podľa Trumpovej mienky už samotné pôsobenie amerických spoločností na Ukrajine, dostatočne zastraší Putina, ktorý si veľmi dobre rozmyslí, či mu stojí za to útočiť na americký kapitál, keďže potom by asi prišla veľmi jasná reakcia USA. Tento predpoklad, resp. tvrdenie je z radu tých, aké Trump dlhodobo hlása, v tom zmysle, že ak by v roku 2022 bol on prezidentom, Putin by si nikdy nedovolil vojenský zaútočiť na Ukrajinu. Je jasné, že takto druh záruk Zelenskému nestačil a schôdzka v Bielom dome sa skončila totálnym fiaskom.
Otázne je, či bude ďalej pokračovať. Ak Ukrajina stratí vojenskú a ekonomickú pomoc USA, nádej, že to v, plnej miere kompenzuje Európa, je viac ako naivný. Jednak je veľmi otázne, či Európska únia je schopná niečoho viac ako silných rečí. Už samotná ochota humanitárne, či ekonomicky pomáhať je veľmi limitovaná, voliči vo viacerých štátoch EÚ sú z ulkrajinskej vojny unavení a frustrovaní. No a čo sa týka vojenskej pomoci, tak tá je naozaj iluzórna.
Štáty EÚ nedisponujú dostatočným množstvom modernej bojovej techniky, ktorú by mohli oželieť. Ak by sa aj našlo dosť vôle financovať jej nákup , dodanie zbrojných systémov by bola otázka nie mesiacov, ale dlhých rokov. Ukrajina sa tak dostáva pod obrovský tlak a je vysoko pravdepodobné, že v krátkom čase prezident Zelenský pochopí, že priestor na okázalé gestá už nemá a musí prijať politickú realitu, takú, aká je.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna
