Ak by sme mali zhodnotiť, čo najdôležitejšie sa udialo v priebehu minulého týždňa, bola by to stabilizácia koalície, nateraz na úrovni 76tich hlasov. Iste, cesta k stabilizácii koalície bola bolestná. Premiér Fico ju riešil technokraticky. Odobral stranám, ktoré prišli o poslancov, teda SNS a Hlasu po jednom rezorte a v prípade SNS tento rezort pridelil Huliakovcom. Tým prevzal plnú politickú zodpovednosť za tento rezort. Na strane druhej si tak získal ich lojalitu a znova ich začlenil do koalície. Táto zmena si zároveň vyžiadala dodatok ku koaličnej dohode, keďže sa zásadným spôsobom zmenili pomery v koalícii. Dnes je teda jasné, že nové rozdelenie postov v koalícii je také, že Smer má deväť rezortov, Hlas šesť a SNS dva.
Ako už bolo spomenuté, v tejto chvíli má koalícia najtesnejšiu možnú väčšinu - 76 hlasov a dlhodobo takto vládnuť je veľmi ťažké, priam nemožné. Je teda logické, že v tejto chvíli nie je ešte koaličná kríza definitívne vyriešená, ale je to len akýsi polčas. Ambícia obnoviť znova 79tku je logická a správna, otázne je, kedy a za akú cenu.
Premiér Fico sa ambície získať ďalšie koaličné hlasy nevzdal, ukazuje sa však, že dohoda z Migaľovcami bude náročnejšia než dohoda z Huliakovcami. Ich požiadavky sú, alebo ešte pred nedávnom boli doslova nehorázne, zdá sa však, že ich vydierací potenciál po dohode s Huliakovcami rapídne klesol. Ďalšia otvorená otázka je, či premiér urobí konsolidáciu koalície naraz, alebo postupne.
Asi by bolo rozumné urobiť výmenu na poste ministra športu a cestovného ruchu čím skôr, zabezpečiť si funkčnú 76tku a potom bez časového tlaku a z novej pozície rokovať so „štrajkujúcimi“ Migaľovcami. Tú však vstúpil do hry prezident Pellegrini, ktorý – zatiaľ nie ultimatívne – žiadal pred rekonštrukciou vlády a teda vymenovaním nových ministrov, podpisy rebelujúcich poslancov. Táto požiadavka by bola oprávnená len v prípad, ak nie je kladená kategoricky.
Zodpovednosť za funkčnosť vlády má premiér, nie prezident. Je síce legitímne vedieť, koľko poslancov je ochotných podporovať vládu, ale ak premiér, ktorý disponuje dôverou parlamentu požiada prezidenta o zmeny vo vláde, prezident mu musí vyhovieť. Navyše nadržiavanie prezidenta Pellegriniho - Migaľovcom ani nemá logiku. Pri svojej - dosť nechutnej rebélii, rozumej pri vydieraní koalície, sa totiž ešte donedávna zaštíťovali menom prezidenta, ktorému sa to veľmi nepáčilo. Len prednedávnom sa od ich vydieracích praktík verejne dištancoval, je preto nepochopiteľné, ak by podmieňoval zmeny vo vláde dohodou s touto trojicou poslancov - odhliadnúc od skutočnosti, že by v takom prípade konal v zjavnom rozpore s ústavou.
Vyriešenie Migaľovcov má ešte jeden, veľmi dôležitý aspekt. Ak by táto trojica rebelov nebola vyriešená, bezprostredne by síce koalíciu neohrozili, ale dávali by zlý príklad iným koaličným poslancom, a mohlo by to zvádzať k podobnému konaniu aj ďalších koaličných poslancov. A to je celkom zjavne cesta do pekla.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna
