Rusko zabráni Ukrajine získať jadrové zbrane a je odhodlané použiť na to všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Na tlačovej konferencii v kazašskej metropole Astana to vo štvrtok povedal ruský prezident Vladimir Putin.
"Čo máme robiť, ak by sa krajina, s ktorou sme v podstate vo vojne, mala stať jadrovou mocnosťou? V takomto prípade využijeme – a to zdôrazňujem – všetky útočné prostriedky, ktoré má Rusko k dispozícii. Nedovolíme to. Budeme sledovať každý ich krok," vyhlásil šéf Kremľa.
Dodal, že ak by Ukrajina získala jadrové zbrane, porušila by tým všetky svoje záväzky v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia.
Ako, kedy a akou zbraňou Rusko odpovie, bude podľa Putina závisieť od cieľov, ktoré vyberie ministerstvo obrany, budú to však významné ciele.
Denník The New York Times minulý týždeň napísal, že niektorí americkí a európski predstavitelia údajne navrhli, aby USA poskytli Ukrajine jadrové zbrane ešte predtým, ako z úradu odíde prezident Joe Biden.
Putin konštatoval, že Ukrajina prakticky nedokáže vyrobiť jadrovú zbraň, ale mohla by byť schopná vyrobiť nejaký druh "špinavej bomby".
Ruský prezident nevylúčil, že v prípade pokračujúcich útokov ukrajinských síl raketami dodanými západnými krajinami môže Moskva nasadiť novú hypersonickú raketu Orešnik aj proti ukrajinskej metropole Kyjev.
"Nevylučujeme použitie Orešnika proti armáde, vojensko-priemyselným zariadeniam alebo rozhodovacím centrám aj v Kyjeve," povedal Putin. Nekonkretizoval, či mal na mysli vojenské alebo politické centrá.
Nadzvukovú raketu Orešnik prirovnal k meteoritu
Úderná sila novej modernej ruskej balistickej rakety Orešnik je podobná dopadu meteoritu, povedal vo štvrtok prezident Vladimir Putin. Dodal, že táto hypersonická zbraň je schopná úspešne zasiahnuť silne opevnené ciele.
"Je to ako padajúci meteorit. Z histórie vieme, kam meteority spadli a aké to malo následky. Aké jazerá vznikli," povedal ruský líder.
Putin to bližšie nešpecifikoval, ale jedno z najväčších jazier na svete - jazero Manicouagan v Kanade je najväčší zachovaný meteoritový kráter na Zemi, ktorý má viacprstencovú štruktúru s priemerom dosahujúcim približne 100 km. Priemer jeho vnútorného prstenca je približne 70 km.
Tieto ciele by mohli zahŕňať ukrajinské „rozhodovacie centrá“, ako aj vojenské a priemyselné zariadenia, uviedol Putin. Minulý týždeň Rusko nasadilo raketový systém Orešnik, aby v rámci tzv. bojového testu zasiahlo veľkú zbrojársku továreň v ukrajinskom meste Dneproterovsk (na Ukrajine známe aj ako Dnepr). Podľa Putina bol úder reakciou na „agresívne akcie členov NATO“, ktorí podporujú Kyjev.
Ruská armáda už má k dispozícii niekoľko hypersonických rakiet Orešnik a začala už aj s ich sériovou výrobou, povedal Putin na samite Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) v kazašskom hlavnom meste Astana.
Ukrajinská armáda nedávno podnikla niekoľko úderov proti cieľom v ruských oblastiach Brjansk a Kursk, pričom použila rakety ATACMS americkej výroby, ako aj britsko-francúzske rakety Storm Shadow/SCALP. USA v pondelok potvrdilil, že Ukrajine povolili používanie ATACMS. Rovnaok aj Francúzsko umožnilo Ukrajine používať ďalekonosné rakety SCALP.
Vo štvrtkovom prejave na samite CSTO Putin uviedol, že ruské zbrane sú vo viacerých aspektoch lepšie ako rakety západnej výroby. Rusko ich tiež vyrába oveľa viac ako celý blok NATO, uviedol. Najmä Orešnik „samozrejme nemá vo svete obdobu a myslím si, že sa v dohľadnej dobe ani neobjaví,“ dodal prezident.
Systém Orešnik má tiež desiatky samonavádzacích hlavíc, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele, pričom sa pohybujú desaťkrát rýchlejšie ako rýchlosť zvuku, uviedol Putin.
Dodal, že masívny úder s takýmito raketami by bol porovnateľný s jadrovým úderom. „Všetko, čo sa nachádza v centre úderu, je zničené na elementárne častice, premenené na prach,“ povedal prezident.
Ruská armáda si vyberá ciele pre potenciálne údery Orešnika, varoval Putin. Systém by mohol byť použitý v rámci odvety proti „kyjevskému režimu“, ak budú pokračovať ukrajinské útoky proti Rusku s použitím rakiet dlhého doletu západnej výroby, dodal.
Putin má obavy o Trumpovu bezpečnosť
Zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa označil Putin za "inteligentného človeka", ktorý je schopný riešiť problémy. "Pokiaľ ide o znovuzvoleného prezidenta, je to ozaj inteligentný človek, dosť skúsený. Myslím si, že nájde riešenie," uviedol Putin, pričom mal zrejme na mysli Trumpove výroky z predvolebnej kampane, že tento konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín.
Vladimir Putin zároveň vyjadril pochybnosti nad bezpečnosťou Donalda Trumpa, ktorý počas svojej kandidatúry do Bieleho domu prežil niekoľko pokusov o atentát.
Šéf Kremľa spomenul aj udalosti počas predvolebnej kampane a „absolútne necivilizované metódy používané v boji proti Trumpovi vrátane opakovaných pokusov o atentát“.
„Podľa môjho názoru teraz nie je v bezpečí,“ zdôraznil Putin s tým, že ‚v histórii USA sa stali rôzne incidenty‘.
Ruský prezident pochválil Trumpa ako skúseného a inteligentného politika a vyjadril nádej, že zvolený prezident je „opatrný a chápe to“.
Trump prežil pokus o atentát 13. júla počas predvolebného zhromaždenia v Butleri v Pensylvánii, keď ho guľka vystrelená zo vzdialenosti približne 150 metrov trafila do ucha. Tajná služba reagovala zneškodnením strelca, ktorého neskôr identifikovali ako 20-ročného Thomasa Crooksa, obyvateľa predmestia neďalekého Pittsburghu.
Ďalší pokus o atentát sa odohral v septembri. Agenti Tajnej služby USA (USSS) zadržali podozrivého muža menom Ryan Wesley Routh, ktorý sa nachádzal v kríkoch vedľa golfového ihriska, kde sa nachádzal Trump Agenti potom ako zbadali hlaveň pušky týmto smerom vystrelili najmenej štyrikrát. Routh následne odhodil zbraň, dva ruksaky a ďalšie veci a z miesta ušiel na čiernom nissane. Neskôr bol Routh zadržaný. Donald Trump pri incidente nebol zranený a vrátil sa do svojho neďalekého sídla Mar-a-Lago.
Ako sa ukázalo, Routh v roku 2022 vyjadril v desiatkach príspevkov podporu Ukrajine vo vojne s Ruskom. V jednom z nich tvrdil, že je "ochotný letieť do Krakova a ísť na hranice s Ukrajinou, prihlásiť sa ako dobrovoľník, bojovať a umrieť".
Americká soravodajská televízia ABC News v stredu s odvolaním sa na súdne dokumenty informovala, že americké federálne úrady zatkli muža z Arizony, ktorý sa údajne vyhrážal zabitím Trumpa a jeho rodiny prostredníctvom série videí na Facebooku, ktoré zverejňoval „takmer denne“.
Putin povedal, že ho ešte viac prekvapilo, že Trumpovi politickí odporcovia sa zamerali na jeho rodinu a deti.
Takéto správanie označil za „odporné“ a svedčiace o úpadku politického systému USA, pričom poznamenal, že k takýmto metódam by sa neuchýlili ani zločinecké skupiny.
Putin povedal, že nemôže vylúčiť, že Bidenova administratíva sa snaží skomplikovať Trmpovi situáciu kvôli jeho odhodlaniu skončiť podporu Ukrajine
Napriek tomu je Moskva „pripravená na dialóg so Spojenými štátmi vrátane budúcej administratívy“, zdôraznil Putin.
Pokles kurzu rubľa nie je podľa Putina dôvodom na paniku
Pokles kurzu rubľa nie je dôvodom na paniku, občasné prudké výkyvy meny súvisia s rozpočtovými platbami a sezónnymi zmenami, povedal pruský prezident Vladimir Putin.
Rubeľ v stredu oslabil o viac ako sedem percent, prelomil hranicu 110 rubľov za dolár a dostal sa až na 114 rubľov, vo štvrtok jeho kurz spevnil.
Zotavenie rubľa prišlo po intervencii ruskej centrálnej banky, ktorá do konca roka zastaví nákup devíz, aby stabilizovala trhy.
„Pokiaľ ide o výkyvy kurzu rubľa, súvisí to nielen s inflačnými procesmi, ale aj s platbami do rozpočtu a cenami ropy,“ povedal Putin. „Ide tu viacero sezónnych faktorov. Takže celkovo je situácia pod kontrolou a nie je absolútne žiadny dôvod na paniku.“
Prezident a ďalší ruskí predstavitelia sa od pádu rubľa snažia upokojiť tamojšie finančné trhy. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov obvinil z poklesu rubľa globálnu silu dolára.
Putin vo štvrtok ukončil dvojdňovú návštevu Kazachstanu. Vo štvrtok sa v Astane zúčastnil na zasadnutí Rady pre kolektívnu bezpečnosť Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).
Viac vo videu:
Zdroj: pravda.sk / trend.sk / rt.com (1), (2) / YouTube / InfoVojna
