Pred senátom Krajského súdu v Bratislave dnes pokračuje verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Vec sa týka už len pätice odsúdených, keďže Juraj Lachmann v auguste zomrel.

Na programe dnešného zasadnutia je čítanie listinných dôkazov. Odsúdení totiž vo svojom návrhu argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku.

Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”. Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.

Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov.

Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.

V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty.

Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr zomrel.

V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol.

V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.

Tajný archív tajných

Odsúdený Milan Andrášik sa v návrhu na obnovu konania odvolával na existenciu spisového materiálu, ktorý podľa neho spochybňuje vinu odsúdených. Poukazoval tiež na manipuláciu s dôkazmi. Polícia podľa neho v spisoch počas vyšetrovania umelo presunula mŕtvolu z kanála do neďalekého jazierka, aby zamaskovali fakty. Odvoláva sa na dôkaz, ktorý v roku 2018 objavili v archíve Štátnej bezpečnosti.

„V Kaniciach sú jasné dôkazy o tom, ako sa klamalo a manipulovalo,“ zdôraznil odsúdený Stanislav Dúbravický. Prípadu a mnohým legendám okolo neho nepomohli ani úvodné pochybenia vyšetrovateľov či zásahy komunistického režimu. Dnes sa svoje meno snažia po zhruba polstoročí očistiť muži z Nitry, ktorých roku 1981 z vraždy obvinili – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.

Andrášikova obhajkyňa Jitka Johana Hasíková poukázala na dve skupiny nových dôkazov. „Jedna sa týka manipulácie výpovedí a samotných dôkazov, ktoré boli zabezpečené, a potom neskôr zo spisu buď vyňaté, alebo bolo s nimi iným spôsobom manipulované. Celkom vážnym dôkazom sa javí byť vzorka vody, ktorá svedčí o tom, že s mŕtvolou nemohlo byť nakladané tak, ako to bolo opisované v celom trestnom procese,“ zdôraznila.

Cervanová bola utopená v potoku Čierna voda pri Senci. Z neho mali byť roku 1976 aj odobraté vzorky. No počas vyšetrovania sa odsúdený Kocúr mal priznať, že ju mali utopiť v neďalekom jazierku. „Prišli ma zobrať deň po promóciách, ešte som bol opitý. Po ťažkom fyzickom a psychickom nátlaku, ktorý na mňa robili dva dni, som začal opakovať, čo mi hovorili, vymýšľal som si,” priznal v pondelok pred súdom Kocúr. Podotkol, že policajti ho pred zhruba polstoročím dva dni psychicky týrali, bili a stále mu opakovali: “Ale my vieme”. “Nakoniec som im pod nátlakom zopakoval, čo hovorili. Niektoré veci som si vymyslel. Vtedy som im aj povedal, že sme ju topili v jazierku, oni zareagovali, že keď v jazierku, tak ste ju museli prenášať, a vtedy vznikla tá verzia, že sme ju mali preniesť. Následne pôvodné vzorky dvoch litrov vody zmizli,” upozornil.

Zdôraznil, že pôvodný rozbor vody bol z roku 1976, a zopakoval, že pochádzal z potoka. Polícia mala následne po jeho výpovedi spraviť vzorky aj z jazierka. Podľa súdov Cervanovú 9. júla 1976 pred internátom v bratislavskej Mlynskej doline násilne vtiahli do auta a odviezli do jedného z domov, kde ju násilím držali. Odsúdení ju nútili piť alkohol, vyzliekli ju a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk. Následne sa rozhodli Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Jej mŕtvolu našli pri potoku Čierna voda.

Miesto pred vysokoškolskými internátmi v bratislavskej Mlynskej doline, na ktorom mladú medičku muži násilím vtiahli do auta.

Nátlak a lži

Počas vyšetrovania iniciovaného Gustávom Husákom sa dôkazy vyvíjali. Po liste Ľudmilinej matky Margaréty Cervanovej prezidentovi bol roku 1977 vedením vyšetrovania poverený zástupca Kriminalistického ústavu Verejnej bezpečnosti v Prahe plukovník Eduard Pálka. Práve na jeho praktiky z 50. rokov sa odsúdení sťažujú. Pálka a jeho vyšetrovatelia v rokoch 1977 až 1978 zistili, že pôvodné vyšetrovanie sa podrobnejšie nezameralo na niekoľko dôležitých indícií vedúcich k tomu, že viacero osôb z Nitry svoju účasť na diskotéke 9. júla 1976 zámerne a preukázateľne zatajovalo.

Odsúdený Beďač opisoval, ako sa v Kaniciach našli „pokradnuté dôkazy a expertízy“. „Operatívne pátranie pod vedením zvláštnej skupiny pracovalo tak, že podávali skreslené informácie. Pokiaľ ide o knihy Hanusa a Tótha tak nemajú taký význam, ako hovoria oni, sú to podvodníci, tak ako Kliment,“ hnevá sa Beďač na autorov investigatívnej knihy Hra sa skončila Martina Hanusa a Petra Tótha, ako aj na sudcu Juraja Klimenta. Dodal, že hromadné znásilnenie je vylúčené. Sudca Kliment v roku 2006 rozhodol, že priznania v prípravnom konaní neboli pod tlakom.

Z českého bezpečnostného archívu vyniesol na svetlo v roku 2018 novinár Hanus zvukovú nahrávku výpovede korunnej svedkyne v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej. Záznam sa po Nežnej revolúcii stratil z trestného spisu. Ide o výpoveď Viery Zimákovej, ktorá je dnes už mŕtva. A hoci svoje slová v procese spred takmer 40 rokov stiahla, nahrávka mala podporiť výrok súdu, ktorý uznal vinnými sedem Nitranov z únosu, znásilnenia a vraždy mladej medičky. Nahrávka by sa mala prehrávať aj na septembrovom pojednávaní.

Na Krajskom súde v Bratislave sa v pondelok objavila aj Andrášikova sestra Eva. Redakcii denníka Pravda odovzdala údajnú kópiu listu od sudcu Najvyššieho súdu Vojtecha Madera z roku 1983. V ňom sa patológov pýta, „či v prípade, že s Ľudmilou Cervanovou krátko pred smrťou súložilo šesť mužov, by zostali na jej pohlavnom ústrojenstve stopy zistiteľné pri pitve“. Podľa nej to dokazuje, že Cervanová nebola znásilnená. List má pochádzať práve z archívov Štátnej bezpečnosti v Kaniciach. V dobových novinách podľa nej vychádzali len výpovede jednej strany – štátu. Štát, ktorý podľa obvinených klamal, s vyšetrovaním manipuloval a na svedkov vytváral nátlak.

Beďač a ďalší z partie dostali v septembri 1982 nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní od štyroch do 24 rokov. V roku 1990 však na základe sťažnosti federálneho generálneho prokurátora Najvyšší súd rozsudok zrušil. Právoplatne súdy rozhodli až v roku 2006. Obžalovaní dostali tresty od troch do 15 rokov väzenia. V roku 2009 odmietol Najvyšší súd dovolanie šiestich odsúdených. So sťažnosťami neuspeli na Ústavnom súde SR ani na Európskom súde pre ľudské práva. Medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu sťažnosť zamietol, pretože skúma len správnosť súdneho procesu, nie vyšetrovanie ako také, preto nemohol námietky odsúdených potvrdiť alebo vyvrátiť.

Chronológia procesu v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej

Po odchode z diskotéky v bratislavskom Unic klube zmizla 20-ročná študentka medicíny z Piešťan Ľudmila Cervanová, dcéra vysokého armádneho dôstojníka.

14. júla 1976 – V potoku Čierna voda pri obci Kráľová pri Senci bolo nájdené mŕtve telo Cervanovej.

1977 – Po zadržaní, vypočúvaní a následnom prepustení niekoľkých podozrivých bola uzatvorená prvá fáza vyšetrovania so záverom, že páchateľ je neznámy.

1978 – Prípad bol znovu otvorený.

jún až júl 1981 – Postupne bolo zatknutých sedem mladých mužov z Nitry podozrivých z toho, že Cervanovú po odchode z diskotéky uniesli, následne ju v jednom bratislavskom byte opili, zviazali a znásilnili a potom, čo sa im vyhrážala udaním, ju utopili.

22. septembra 1982 – Krajský súd v Bratislave odsúdil podozrivých k trestom odňatia slobody od štyroch do 24 rokov (prokurátor pôvodne navrhoval štyri tresty smrti).

apríl 1983 – Slovenský Najvyšší súd zamietol odvolanie obvinených a potvrdil rozsudok krajského súdu.

23. marca 1990 – Generálny prokurátor ČSFR Tibor Böhm podal v prospech obvinených k Najvyššiemu súdu ČSFR sťažnosť pre porušenie zákona. Podľa jeho názoru neboli vyčerpané všetky možnosti pre objasnenie prípadu a overenie obhajoby obvinených.

19. októbra 1990 – Najvyšší súd ČSFR v Prahe zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z roku 1982 i verdikt slovenského Najvyššieho súdu a vrátil kauzu na opätovné pojednávanie. Odsúdení, ktorí si ešte odpykávali tresty, boli prepustení na slobodu.

november 2003 – Ústavný súd SR priznal za zbytočné prieťahy v súdnom procese obžalovaným celkom 2,3 milióna slovenských korún odškodného.

20. januára 2004 – Bratislavský krajský súd uznal v obnovenom procese vinu šiestich obžalovaných v prípade Cervanová a vyniesol nad nimi rozsudky odňatia slobody od troch do 13 rokov. Všetci odsúdení sa na mieste odvolali. Pre siedmeho obžalovaného bolo pojednávanie odložené pre jeho psychické problémy.

3. júna 2004 – Advokáti dvoch mužov zo skupiny obžalovaných, ktorí sa domáhali zmeny rozsudku krajského súdu, vyhlásili, že získali v archíve pôvodné svedectvá účastníkov udalostí z roku 1976, ktoré vraj vyznievali v prospech ich klientov.

13. decembra 2005 – Odvolací proces so šiestimi obvinenými pred Najvyšším súdom uviazol pre spor o predloženie dôkazov. Súd odmietol vypočuť svedkov a prerokovať údajné dôkazy z archívov ministerstva vnútra. Obhajoba podala voči senátu námietku zaujatosti. V marci 2006 súd námietku zamietol.

14. marca 2006 – Pražský vrchný súd rozhodol, že sa česká spisovateľka Markéta Jílková-Zinnerová nemusí ospravedlniť za výroky o obžalovaných z vraždy Cervanovej, ktorých príbehom sa nechala voľne inšpirovať pri písaní scenára k filmu Bolero. Časť obvinených od nej požadovala ospravedlnenie a odškodnenie za to, že ich označila za „vrahov“.

3. mája 2006 – Najvyšší súd napriek očakávaniu nevyniesol rozsudok. Predseda senátu odročil pojednávanie na neurčito pre výmenu jedného z obhajcov, ktorý sa nestačil na proces pripraviť.

14. septembra 2006 – Ústavný súd rozhodol, že o kauze Cervanová rozhodujú slovenské súdy príliš pomaly. Jej matke, ktorá sa sťažovala na postup justície, priznal za súdne prieťahy odškodnenie 650.000 korún.

27. septembra 2006 – Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre chorobu predsedu senátu.

29. novembra 2006 – Pojednávanie pokračovalo záverečnými rečami prokurátora, advokátov a dvoch obžalovaných. Ostatní sa procesu nezúčastnili.

4. decembra 2006 – Najvyšší súd potvrdil, že Nitrania zavraždili Cervanovú. Traja obžalovaní dostali v odvolacom konaní zvýšené tresty oproti tým, ktoré im udelil krajský súd. Odsúdení podľa jedného z obhajcov podajú dovolanie na iný senát Najvyššieho súdu a sťažnosť na Ústavný súd.

Pochybnosti o trestnom konaní a vine odsúdených Nitrančanov

Zosnulá novinárka Jana Teleki sa venovala kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej vo svojich blogoch TU.

„Kto číta knihy Petra Tótha, čoraz viac si uvedomuje, že jeho písanie je postavené na manipulácii faktov a ich spojenia do dejovej línie príbehov, ktoré sú čitateľovi podávané formou beletrie. Odhliadnime od dokumentárnej hodnoty a vierohodnosti názorov. Poslaním knihy je, aby sa čítala. Práve tento spôsob vyvoláva účinok, že sa jedná vždy o autentické popisy faktov bez nejakého vlastného, pridaného sveta autora. Detailne som sa o tom presvedčila v popise dvoch častí knihy o kauze Cervanová, kde bol sudcom najvyššieho súdu Klimentom (predtým Koza) predstavený ako autor, ktorého odporučil na napísanie knihy šéf SIS – Vladimír Mitro. Knihy Petra Tótha o kauze Cervanová boli prezentáciou názorov a tvrdení bývalého člena senátu NS SR – JUDr. Klimenta. Senátu, ktorý v rozpore so zákonom odignoroval záväzné rozhodnutie Najvyššieho federálneho súdu ČSSR, ktorý zrušil rozsudok a uložil povinnosť opätovne vykonať dôkazy navrhované obžalovanými. Senát, v ktorom Kliment sedel to neurobil a podozrivým potvrdil vyššie tresty,“ uviedla Teleki vo svojom článku v roku 2020.

Režisér dokumentárneho filmu Kauze Cervanová - Robert Kirchhoff:

Zd

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna