Klub 500 upozorňuje na dramatickú stratu konkurencieschopnosti Európskej únie v porovnaní s globálnymi hráčmi, najmä s Čínou. Kým Čína si potichu a systematicky vybudovala absolútne dominantné postavenie v kľúčových sektoroch, ako sú zelené technológie, batérie, elektromobilita, ale aj tradičné priemyselné odvetvia ako oceľ, cement či chemikálie, Európska únia na tieto hrozby odpovedá sprísňovaním regulácií.
EÚ ustupuje, Čína diktuje podmienky
Podľa najnovších údajov má Čína bezkonkurenčnú dominanciu vo výrobe a spracovaní technológií a materiálov nevyhnutných pre zelený prechod. Ovláda viac ako 80 % globálnej výrobnej kapacity polykryštalického kremíka, ktorý je kľúčový pre fotovoltiku. Až 71,5 % všetkých nových veterných turbín inštalovaných v roku 2024 pochádzalo práve z Číny. V oblasti elektromobility drží takmer 65 % podiel na svetovom predaji elektromobilov a plug-in hybridov.
Ešte dôležitejší je však čínsky vplyv v oblasti kritických surovín – nielenže vedie v ich ťažbe, ale aj v rafinácii a spracovaní, čím kontroluje rozhodujúce články celého dodávateľského reťazca. V prípade kovov vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie a obnoviteľné zdroje energie, ovláda Čína takmer 70 % svetového trhu, a je tak prakticky neohrozeným lídrom globálnej zelenej transformácie.
„Ak chce Európa súťažiť o globálne prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, veterných turbín, batérií či tepelných čerpadiel, musí si najprv priznať jednu nepríjemnú pravdu – výroba týchto technológií je v EÚ výrazne drahšia ako v Číne,“ konštatuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sú náklady na výrobu fotovoltiky, veterných turbín, elektrolyzérov či batérií v Číne najnižšie v rámci veľkých globálnych ekonomík, zatiaľ čo európski výrobcovia zápasia s drahou energiou, prísnymi environmentálnymi normami a vysokými nákladmi práce. Napríklad náklady na výrobu fotovoltiky sú v EÚ v priemere o 41 % vyššie než v Číne, pri elektrolyzéroch o 61 % a pri batériách o 47 %.
Strategické materiály, ktoré si už nemôžeme dovoliť
Rozdiely v nákladoch sa netýkajú len finálnych technológií, ale aj ich základných vstupov. Klub 500 upozorňuje, že výroba ocele, hliníka či amoniaku je v Európe výrazne drahšia než v Číne, čo priamo ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho schopnosť dodávať komponenty pre kľúčové, aj obranné, technológie.
„Náklady na výrobu ocele sú v EÚ vyššie o 47 %, pri hliníku o 113 % a pri amoniaku o 97 %. Európa sa tak ocitá v paradoxnej situácii: nastavuje si ambiciózne klimatické ciele, no ich plnenie de facto odovzdáva čínskej výrobe,“ doplnila D. Motúzová.
Zelený prechod pod čínskou kontrolou
Závislosť Európy od Číny pri výrobe komponentov pre obnoviteľné zdroje energie, elektromobily a batérie je alarmujúca. Prechod na zelenú ekonomiku sa tak deje nie pod vedením Európy, ale s čínskymi komponentmi, čínskym know-how a čínskym ziskom. Zatiaľ čo Čína masívne vyrába a dominuje v dodávateľských reťazcoch, Európa si stanovuje stále ambicióznejšie ciele – bez toho, aby mala pod kontrolou vlastné kapacity. Zároveň dochádza k odlivu investícií do tretích krajín, ktoré ponúkajú jednoduchšie podmienky, lacnejšie vstupy a menej regulácií.
A namiesto toho, aby sa EÚ sústredila na posilnenie svojej konkurencieschopnosti, prišla s návrhom nového, historicky najvyššieho, dvojbiliónového rozpočtu, ktorý ešte viac zvyšuje záťaž pre členské štáty a podniky. Namiesto podpory reálnej výroby a inovácií sa opäť uprednostňuje prerozdeľovanie, regulácie a expanzia výdavkov. Tento rozpočet má byť do veľkej miery financovaný z emisných kvót, nových environmentálnych daní, ale aj z navrhovaného zdanenia najväčších podnikov, čo v praxi znamená ďalšiu penalizáciu tých firiem, ktoré ešte držia európsky priemysel nad vodou.
V čase, keď priemysel bojuje s rastúcimi nákladmi a odlevom investícií, prichádza EÚ s opatreniami, ktoré jeho situáciu ešte zhoršujú. Výsledkom nie je posilnenie konkurencieschopnosti, ale centralizované míňanie a ďalšie oslabenie európskeho investičného prostredia.
„Európa musí prestať podkopávať vlastný priemysel. Namiesto ďalších príspevkov do rozpočtu a nových regulácií potrebujeme investície do výroby, technológií a surovinovej bezpečnosti. Ak sa nič nezmení, čoskoro budeme len trhom pre ázijské produkty a pozorovateľom technologického pokroku,“ varuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Zatiaľ čo sa EÚ topí v byrokracii, Čína nás už predstihla nielen vo výrobe, ale aj v inováciách a technológiách. V globálnom porovnaní má dnes Čína najväčší podiel na všetkých patentových prihláškach, zatiaľ čo podiel EÚ klesá. A podľa najnovšieho rebríčka European Innovation Scoreboard 2025 dosiahla Čína inovačný index 133,4, čím výrazne predbehla nielen EÚ (112,6), ale aj USA (127,2). Na čele rebríčka je Južná Kórea so skóre 152,2. Európa tak stráca nielen výrobnú základňu, ale aj schopnosť udávať technologický smer.
EÚ potrebuje reálnu priemyselnú stratégiu, nie ďalšiu reguláciu
Klub 500 preto vyzýva európskych lídrov, aby si prestali zatvárať oči pred realitou. Bez silného a konkurencieschopného priemyslu nebude mať Európa ani zelenú budúcnosť, ani udržateľný sociálny systém. Kľúčové komodity ako oceľ, hliník či kritické suroviny sú krvný obeh ekonomiky, pričom bez ich dostupnosti a konkurencieschopnosti neprežije žiadne odvetvie, ani IT, ani farmácia, ani automobilky. Klub 500 opakovane upozorňuje, že bez systémových zmien sa Európa prepadne do technologického a hospodárskeho tieňa. A ten bude čínsky.
Zdroj: klub500.sk
