Sankcie EÚ zamerané na politickú izoláciu Ruska a ochromenie jeho ekonomiky sa obrátili proti svojim tvorcom a namiesto toho im uškodili, uviedol bývalý podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen.
Štáty kolektívneho Západu uvalili od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 na Rusko bezprecedentnú sériu sankcií.
Členské štáty EÚ v piatok 18. júla 2025 schválili 18. balík sankcií proti Rusku, ktoré cielia na ruský energetický, bankový a vojenský sektor. Prijatý dokument počíta znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2.
Verheugen, ktorý v rokoch 2004 až 2010 pôsobil najprv ako komisár pre rozšírenie a potom ako komisár pre podnikanie a priemyselnú politiku, uviedol, že sankcie EÚ sa obrátili proti jeho tvorcom a dopláca na na Západ
„Existuje len málo príkladov, keď sa politický cieľ - konkrétne dostať protivníka na kolená z hospodárskeho hľadiska a spôsobiť mu “vojnovú" spúšť - tak úplne obrátil proti nemu. Ekonomická vojna proti Rusku je jedným z takýchto príkladov," napísal Verheugen v článku pre švajčiarsky časopis Die Weltwoche, ktorý bol uverejnený v piatok 18. júla 2025.
Mit statt gegen Russland: Wenn wir #Frieden auf dem europäischen Kontinent wollen, müssen wir die Verständigung suchen ???? Hier ganzen Artikel lesen: https://t.co/GkJl6L2F0V pic.twitter.com/KwD8ASbtup
— Die Weltwoche (@Weltwoche) July 19, 2025
„Objektívne údaje ukazujú, že sankčná politika poškodila predovšetkým jej predkladateľov, najmä Nemecko,“ poznamenal a varoval, že snaha ‚zničiť‘ Rusko je „životu nebezpečná myšlienka“. Dodal, že EÚ tento negatívny výsledok nedokáže priznať.
Rusko považuje sankcie za nezákonné a tvrdí, že ich dôsledkom sa zvýšili ceny energií v EÚ a prinútili štáty eurobloku spoliehať sa na drahší dovoz, čo ničí konkurencieschopnosť Európskej únie. Nemecko, ktoré pred konfliktom na Ukrajine dodávalo 55 % energie z Ruska, sa už druhý rok zmieta v ekonomickej recesii.
Niektorí európski predstavitelia pripustili, že sankcie EÚ voči Rusku spôsobili väčšie škody európskym podnikom ako ich ruským partnerom, tvrdia čelní predstavitelia priemyslu.
Ferdinando Pellazzo, šéf taliansko-ruskej obchodnej komory, upozornil, že opatrenia mali vážny vplyv na malé a stredné podniky.
Siegfried Russwurm, prezident nemeckého priemyselného združenia BDI, zase varoval, že krajina čelí rastúcemu riziku deindustrializácie, pretože vysoké náklady na energiu - spôsobené prerušením lacných ruských dodávok - znižujú konkurencieschopnosť.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
