Štátne dotácie na vysoké ceny energií by mali byť v budúcom roku adresné pre najohrozenejšie skupiny domácností. Na pondelkovej konferencii Vizio Energo 2024 to povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík zdôraznil, že pomoc musí byť nastavená veľmi citlivo, nakoľko najväčšie spotreby nemajú bohatí ľudia, ale dvojgeneračné domy v chladnejších lokalitách Slovenska.
"Nie všetci, ktorí majú bazén, majú vysokú spotrebu zemného plynu. Tí, ktorí majú na bazén a ktorí už sú takto situovaní, tak určite využívajú aj najmodernejšie technológie," upozornil Holjenčík. Výrazne väčšiu spotrebu majú podľa neho dvojgeneračné objekty na Kysuciach, v ktorých bývajú dve až tri rodiny. "Čiže bude treba veľmi citlivo do budúcna nastaviť túto adresnú pomoc," povedal.
Šéf ÚRSO očakáva zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria a ohrievajú teplú vodu na úrovni okolo 400 eur za rok. Domácnosti, ktoré na plyne iba varia by mali platiť ročne o približne 15 eur viac ako doteraz a tie, ktoré varia a ohrievajú plynom vodu o 200 eur. Cena elektriny pre domácnosti by sa podľa Holjenčíka v budúcom roku zvýšiť nemala.
„Súčasná situácia ešte viac posilňuje význam a dôležitosť silného regulačného úradu v kontexte slovenskej a európskej energetickej politiky,“ zdôraznil.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana sa obáva, že sa pre nedostatok času nestihnú prijať konkrétne opatrenia a vláda opäť rozhodne o plošnom dotovaní cien energií aj v budúcom roku. "Veľmi by som si prial, aby sme mali adresnú pomoc, ale vzhľadom na to, ako málo času máme, aby to prešlo legislatívou a mohlo to platiť od januára, tak sa obávam, že zase skončíme na nejakom jednoduchom plošnom riešení," povedal analytik.
Ďurana upozornil na príklad z Česka, kde je základom na pomoc štátu to, že domácnosť vynaloží viac ako tretinu príjmov na bývanie. Dôkazné bremeno je na domácnostiach, ktoré musia preukázať nárok na pomoc. Holjenčík pripustil, že Slovensku chýbajú údaje o domácnostiach. Definícia energetickej chudoby domácností, ktorých náklady na nákup elektriny, vody, tepla, plynu tvoria výrazný podiel na príjmoch, je podľa šéfa ÚRSO nejasná. O konkrétnych formách a výške pomoci štátu s energiami by mala vláda informovať podľa Šimoňáka počas tohto týždňa po schválení štátneho rozpočtu.
Odborníci sa dotkli aj témy regulačnej energie. „Jediná hranica, cez ktorú budeme pripojení, je slovensko-česká. Tá pokiaľ by bola obsadená komerčnými tokmi, bol by problém regulačnú energiu dostať na Slovensko,“ dodal výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Jaroslav Kubinec.
Vývoj cien ovplyvňujú aj vojnové udalosti vo svete
Geopolitická situácia významne ovplyvňuje cenu energetických komodít. Odborníci sa v rámci konferencie zhodli, že Ukrajina vzhľadom na prebiehajúci vojenský konflikt nemá záujem od budúceho roka obnoviť dohodu o tranzite plynu. Podľa nich je potrebné hľadať alternatívy k ruskému plynu. Jeden zo scenárov je preprava zemného plynu z Azerbajdžanu.
Ak vojna na Ukrajine skončí, najoptimálnejším riešením je tranzitný plyn importovať cez potrubie, pretože to je najlacnejšie. Pre Slovensko je najlepšie, aby plyn naďalej prúdil z východu, akákoľvek iná alternatíva bude výrazne drahšia.
Podľa odborníkov je dôležité, že Slovensko vie byť sebestačné, čo sa týka elektrickej energie. V budúcnosti vidia problém v tom, že sme stopercentne závislí od dodávok jadrového paliva.
Zdroj: topky.sk / tvnoviny.sk / InfoVojna
