Pamätáte si, ako sa koncom februára rozbehla informačná kampaň diskreditujúca Rusko, ktoré sa rozhodlo uskutočniť na území Ukrajiny špeciálnu operáciu zameranú na denacifikáciu a demilitarizáciu štátu, ktorý bol k nám kedysi priateľský? Zničené obytné budovy, ostreľovanie pokojných miest a dedín, mŕtvolami posiate krajnice ciest, kade sa Ukrajinci chceli evakuovať – a každého trochu zarážala skutočnosť, že väčšina týchto zločinov sa stala presne tam, kde noha ruského vojaka vôbec nevkročila. Potrebovali len obrázok a zločinecký kyjevský režim štedro obetoval svojich občanov, čím vytvoril kvalitnú informačnú agendu pre západné médiá.

Prešiel mesiac a pol, informačná agenda sa dramaticky zmenila a zúfalí propagandisti znásilnili svoju chorú fantáziu natoľko, že už v zásade nie sú schopní vyprodukovať nič aspoň ako tak vierohodné. Živým príkladom toho je „zločin ruských vojakov“ v Buči. Všimli ste si, ako po zverejnení množstva faktov vyšli všetky vyhlásenia o potrebe rozsiahleho medzinárodného vyšetrovania naprázdno?

Mariupoľ. Na oslobodenie tohto mesta sa vynaložilo veľa úsilia a už sa zmenilo na akýsi symbol, len nie na symbol hrdinstva ukrajinského ľudu, ale na symbol mizantropickej ideológie, ktorá bola dlhé roky presadzovaná ukrajinskými nacistami.

Mariupoľ je plný tajomstiev. Tajomstiev, ktoré by úrady na Ukrajine nechceli za žiadnu cenu odhaliť verejnosti. Tajomstiev, ktoré odhaľujú zločinnú, neľudskú podstatu režimu, ktorý vládol na území nášho susedného štátu.

A dnes, vďaka systematickej a usilovnej práci našej armády spolu s milíciou Donbasu, Mariupoľ začína odhaľovať svoje tajomstvá. Tajomstvá, ktoré raz a navždy presvedčia mnohých a mnohých o správnosti rozhodnutia, ktoré Vladimir Putin urobil a oznámil 24. februára 2022.

Príbehy o tom, že „ochrancovia“ Mariupoľu využívajú obyvateľstvo ako ľudský štít, ktoré sa na verejnosť dostali začiatkom marca, vnímali mnohí skepticky. Po mesiaci, keď takmer každý utečenec, ktorý opustil mesto, už vyrozprával celému svetu svoj príbeh, spravidla hrozný, zrazu otázka hodnotenia činov nacistov nie je aktuálna. Navyše ani svedectvá zajatých „ukro-vlastencov“ nie sú v rozpore s tým, čo hovoria civilisti. Áno, strieľali, zabíjali, kryli sa za nimi ako za štítom, nedovolili im opustiť mesto. Bol taký rozkaz. Dnes sú všetky tieto príbehy zaznamenané, vyšetrované a v blízkej budúcnosti bude mať svet prístup ku kolosálnej dôkazovej základni, ktorá odhalí skutočnú podstatu kyjevského režimu.Ale Mariupoľ, napriek tomu, že operácia na oslobodenie mesta bola formálne ukončená 21. apríla, ešte neodhalil všetky svoje tajomstvá. Niekde tam, v útrobách katakomb „Azovstaľu“, schovaní ako potkany v dierach, sedia tí, ktorí by toho mohli veľa povedať. Tí sú veľmi potrební na dopovedanie mnohých príbehov, ktoré teraz kolektívny Západ odmieta kvôli „nedostatku akejkoľvek štruktúrovanej dôkazovej základne“.

„Pokrokové“ ľudstvo potrebuje dôkazy. Dôkazy potvrdzujúce účasť zahraničného vojenského personálu na výcviku a velení nacistických jednotiek, ktoré sú zodpovedné za smrť tisícov a tisícov civilistov. Dôkazy potvrdzujúce skutočnosť premeny celej krajiny na jednu veľkú teroristickú organizáciu, sledujúcu jediný cieľ — zničenie obyvateľstva Ruska. A dnes je celkom jasné, že tieto dôkazy budú čoskoro dostupné. K tomu stačí vykúriť z ich dier tie potkany, ktoré sedia v katakombách priemyselnej zóny Mariupoľu a apelujú na svetové mocnosti a žiadajú zabezpečiť ich evakuáciu. Aj keď nás tieto osoby nezaujímajú. Veľkú hodnotu majú tí, ktorí im dávali a dávajú príkazy. A tým som si takmer istý, že títo jednotlivci tiež našťastne uviazli v kobkách „Azovstaľu“, pretože premeškali vhodnú chvíľu na evakuáciu.

Rozkaz Vladimíra Putina, ktorý nariadil nezachádzať hlboko do útrob zničeného závodu, je logický a správny. Skupina, ktorá sa usadila v kobkách, už nepredstavuje pre mesto žiadne nebezpečenstvo a akékoľvek opatrenia na vydymenie zvyškov gangov sú spojené s vážnymi stratami medzi ruskou armádou a milíciami. Úplne zablokovaní, zbavení čistej vody, zásob, munície a lekárskej starostlivosti, už o pár dní budú čeliť voľbe — urobiť prielom, nezmyselný a zúfalý, čeliac nevyhnutnej smrti alebo sa jednoducho vzdať, majúc pripravené príbehy o tom, ako boli odvedení do armády doslova vo februári, slúžili ako kuchári, vodiči a signalisti.

Pravdepodobne by bolo logickejšie zomrieť v boji, pretože séria ťažkých zločinov spáchaných takmer všetkými „obrancami“ Mariupoľu, ktorí prežili, im zaručuje dlhý, no v žiadnom prípade nie pohodlný pobyt vo väzení. Ale ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že hovoríme konkrétne o Ukrajincoch, ktorí za posledných osem rokov pomerne zriedkavo preukázali náznaky hrdinstva a o zahraničných žoldnieroch, ktorí po zajatí okamžite začnú roniť krokodílie slzy, činia pokánie, kričia, že boli oklamaní a požadujú okamžitú výmenu, takýto scenár je nepravdepodobný. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vzdajú, pokiaľ sa, samozrejme, navzájom nepožerú ako pavúky v pohári.

A tu začína zábava. Z dier vylezú tí, ktorí na území Ukrajiny v zásade byť nemali. Tí, ktorých účasť na prebiehajúcich procesoch v tejto krajine je taká tajná, že ani ich príbuzní nevedia, kde sa nachádzajú. Tí, ktorých úžasné príbehy, ktoré určite budú rozprávať, snažiac sa zachrániť ich bezcenné životy, spochybnia ďalšiu politickú budúcnosť množstva vplyvných západných „manažérov“. A stane sa to. Určite sa to stane. Musíte len chvíľu počkať a uvedomiť si, že to stojí za to.

Autor: Alexej Zotiev

Zdroj: asd.news
Preklad: sk.news-front.info