Posledný list Patrice Lumumbu - afrického protikoloniálneho lídra a prvého legálne zvoleného predsedu vlády Republiky Kongo, ktorý bol zavraždený v roku 1961 po vojenskom prevrate organizovanom CIA a belgickou vládou: „Príde deň, keď história prehovorí. Nebude to však história, ktorá sa bude vyučovať v Bruseli, Paríži, Washingtone alebo v OSN. Bude to história, ktorá sa bude učiť v krajinách, ktoré sa oslobodili od kolonializmu a jeho bábok. Afrika bude písať svoju vlastnú históriu a na severe aj na juhu to bude história slávy a dôstojnosti“

22.08.2023 | 09:35
  7
Slovenský herec a spevák malijského pôvodu Ibrahim Maiga v súvislosti so snahami zväzu západoafrických štátov ECOWAS vojensky zasiahnuť v Nigeri, aby udržali v oblasti Sahelu hegemóniu USA prostredníctvom Francúzska zverejnil preklad listu konžského lídra pred jeho zavraždením. Maiga sa v poslednej dobe vyjadruje k emancipačným snahám afrických štátov v úsilí oslobodiť sa od vplyvu bývalých západných kolonizátorov. Ibrahim Maiga pochádza z rodiny bývalého guvernéra, exministra a diplomata západoafrického štátu Mali, ktorý sa nedávno zbavil francúzskeho kolonalistického vplyvu, rovnako ako Niger, ktorý bol jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu a vojenským prevratom zbavili moci prozápadného prezidenta Mohameda Bazouma.

Patrice Lumumba bol prvým legálne zvoleným premiérom D.R. Kongo. Premiér Lumumba bol zavraždený v roku 1961 po vojenskom prevrate organizovanom CIA a belgickou vládou. Americké ministerstvo zahraničia priznalo svoju úlohu pri atentáte v roku 2013.

Posledný list Patrice Lumumba

Moja drahá manželka,

Píšem vám tieto slová, neviem, či sa k vám niekedy dostanú, alebo či budem nažive, keď ich budete čítať. Počas môjho boja za nezávislosť našej krajiny som nikdy nepochyboval o víťazstve našej posvätnej veci, ktorej sme ja a moji súdruhovia zasvätili celý život.

Ale jediné, čo sme pre našu krajinu chceli, je právo na dôstojný život, na dôstojnosť bez pretvárky, na nezávislosť bez obmedzení.

Toto nikdy nebolo želaním belgických kolonialistov a ich západných spojencov, ktorí dostávali, priamu alebo nepriamu, otvorenú alebo skrytú, podporu od niektorých vysokopostavených predstaviteľov Organizácie Spojených národov, orgánu, do ktorého sme vkladali všetku svoju nádej, keď sme sa naň obrátili. pre pomoc.

Niektorých našich krajanov zviedli, iných kúpili a urobili všetko preto, aby prekrútili pravdu a pošpinili našu nezávislosť.

Môžem povedať toto – živý alebo mŕtvy, slobodný alebo vo väzení – to nie je otázka mňa osobne.

Hlavná vec je Kongo, náš nešťastný ľud, po ktorého nezávislosti sa šliape.

Preto nás zavreli do väzenia a držia nás ďaleko od ľudí. Ale moja viera zostáva nezničiteľná.

Viem a hlboko vo svojom srdci cítim, že moji ľudia sa skôr či neskôr zbavia svojich vnútorných a vonkajších nepriateľov, že povstanú ako jeden, aby povedali „nie“ kolonializmu, drzému, umierajúcemu kolonializmu, aby získať svoju dôstojnosť v čistej krajine.

Nie sme sami. Afrika, Ázia, slobodné národy a národy bojujúce za svoju slobodu vo všetkých kútoch sveta budú vždy bok po boku s miliónmi Konžanov, ktorí sa nevzdajú boja, kým je v našej krajine čo i len jeden kolonialista alebo kolonialistický žoldnier .

Svojim synom, ktorých opúšťam a ktorých už možno neuvidím, chcem povedať, že budúcnosť Konga je skvelá a že od nich, ako od každého Konga, očakávam splnenie posvätnej úlohy obnovenie našej nezávislosti a suverenity.

Bez dôstojnosti niet slobody, bez spravodlivosti niet dôstojnosti a bez nezávislosti niet slobodných ľudí. Krutosť, urážky a mučenie ma nikdy nemôžu prinútiť prosiť o milosť, pretože radšej zomriem so vztýčenou hlavou, s nezničiteľnou vierou a hlbokou vierou v osud našej krajiny, ako žiť v pokore a zriecť sa zásad, ktoré sú mi sväté.

Príde deň, keď história prehovorí. Nebude to však história, ktorá sa bude vyučovať v Bruseli, Paríži, Washingtone alebo v OSN.

Bude to história, ktorá sa bude učiť v krajinách, ktoré sa oslobodili od kolonializmu a jeho bábok.

Afrika bude písať svoju vlastnú históriu a na severe aj na juhu to bude história slávy a dôstojnosti.

Neplač za mnou. Viem, že moja utrápená krajina bude schopná brániť svoju slobodu a svoju nezávislosť.

 

Nech žije Kongo!

Nech žije Afrika!

väzenie Thysville

 

Patrice Lumumba

 

 

Knižný zdroj: Patrice Lumumba, The Truth about a Monstrous Crime of the Colonialists, Moscow, Foreign Languages Publishing House, 1961, strany 230-231.

 

Zdroj: marxists.org / Facebook Ibrahim Maiga / InfoVojna

 

 

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti