Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová považuje návrh na vyslovenie nedôvery voči nej v Európskom parlamente za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Povedala to v pondelok počas rozpravy na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu (EP), ktoré bude o návrhu zrejme hlasovať vo štvrtok. Obvinenia zo zlého hospodárenia pri riadení pandémie ochorenia COVID-19 a utajovania rokovaní s výrobcom vakcíny firmou Pfizer označila šéfka EK lži.

Návrh rumunského europoslanca Gheorghe Pipereu z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) dosiaľ podporilo viac ako 70 poslancov. Na jeho prijatie je však potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, pričom musí ísť o väčšinu z celého pléna EP, preto sa očakáva, že eurokomisia hlasovanie o vyslovení nedôvery prežije.

„Je to prevzaté priamo z najstaršej príručky extrémistov - polarizácia spoločnosti, podkopávanie dôvery v demokraciu, falošné tvrdenia o zasahovaní do volieb,“ uviedla vo svojej obhajobe von der Leyenová, podľa ktorej žije Piperea „vo svojom svete konšpirácií a domnelých zlovestných sprisahaní“.

Šéfka výkonného orgánu EÚ tvrdí, že návrh je iba „snahou prepísať históriu“, ako úspešne Európa spoločne prekonala globálnu pandémiu ochorenia COVID-19, a ďalším hrubým pokusom „vraziť klin medzi naše inštitúcie, medzi proeurópske, prodemokratické sily tohto domu“.

Europoslanci kritickí voči von der Leyenovej poukazujú najmä na utajené rokovania o miliardovom nákupe vakcín proti covidu. Von der Leyenová odmieta zverejniť SMS správy, ktoré si v tejto súvislosti posielala s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, ktorý v máji uznal právo novinárky denníka The New York Times na prístup k týmto správam, EK ich doteraz nezverejnila.

Von der Leyenová v rozprave uviedla, že rokovania o zmluvách viedli eurokomisia a členské štáty EÚ spoločne a že krajiny si každú zmluvu pred samotným podpisom preskúmali a o nákupe vakcín sa rozhodli z vlastnej vôle.

„Akékoľvek tvrdenia, že niektorý členský štát nevedel o zmluvách, o cenách alebo sumách, sú nečestné. Nazvime to pravým menom - je to jednoducho lož,“ tvrdila von der Leyenová s tým, že pri zmluvách neexistovali žiadne skryté doložky ani povinnosť nákupu pre členské štáty.

Ak by EP návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem predsedníčky von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári EK. Tento scenár sa považuje aj podľa Pipereu za nepravdepodobný, pretože nemá dostatočnú podporu europoslancov.

Predstavitelia ľudovej a socialistickej frakcie v Európskom parlamente oznámili, že predsedníčku Európskej komisie pri hlasovaní o nedôvere podporia. Podporu Ursuly von der Leyenovej naznačila aj liberálna Obnova Európa (Renew Europe) a frakcia Zelených, súčasnú úniu exekutívu ale zároveň ich zástupcovia kritizovali za niektoré kroky. Vadí im najmä to, že niektoré predpisy sa darí najsilnejšej ľudovej frakcii presadzovať s krajnou pravicou či to, že únijná exekutíva ustupuje od niektorých predtým prijatých ekologických noriem.

Počas dnešnej rozpravy prehovoril ako prvý predkladateľ návrhu na vyslovenie nedôvery, rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorý obvinil šéfku EK zo závažných pochybení a nedostatku transparentnosti.

"Týmto hlasovaním o nedôvere plytváme časom, Putinovi sa bude páčiť, čo tu jeho priatelia robia," vyhlásil Manfred Weber z najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). Komisia je podľa neho vyvážená a frakcia EPP bude počas štvrtkového hlasovania jednoznačne proti vysloveniu nedôvery.

"Chcem dať jasne najavo, že táto snaha krajnej pravice nezíska podporu našej frakcie," povedala na úvod svojho vystúpenia predsedníčka frakcie socialistov a demokratov (S & D) Iratxe García Pérezová. Ide podľa nej o útok proti jadru európskeho projektu a socialistická frakcia chce aj naďalej brániť európske hodnoty. Vo svojej reči však kritizovala práve aj EPP, z ktorej pochádza aj šéfka Európskej komisie.

"Je to výsledkom vašej stratégie tu v Európskom parlamente, nespojili ste sily s krajnou pravicou pre boj proti Zelenej dohode pre Európu? Prečo ste oznámili svoj úmysel stiahnuť smernicu o zelených tvrdeniach? S kým chcete vládnuť? S tými, ktorí chcú ničiť Európu, alebo s tými, ktorí každý deň pracujú na jej budovaní," pýtala sa García Pérezová.

Za tretiu najsilnejšiu frakciu, Patriotov pre Európu, vystúpil francúzsky europoslanec Fabrice Leggeri, ktorý úniu exekutívu a jej šéfku ostro kritizoval. "Európa si zaslúži viac ako mlčanie a byrokratické autoritárstvo. Už šesť rokov vediete túto komisiu a ste odpojená od reality, od občanov a často od hodnôt, na ktorých je náš kontinent založený," vyhlásil Leggeri.

"Kauza Pfizergate je o zneužití moci, Európska komisia sa stala predĺženou rukou súkromných záujmov," dodal. Pfizergate súvisí s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou o vakcínach proti covidu-19. Únijný súd v máji rozhodol, že EK pochybila, keď zamietla žiadosť novinárky o prístup k textovým správam práve medzi von der Leyenovou a Bourlou, ktoré sa vakcín týkali.

Leyenová podľa Súdneho dvoru Európskej únie pochybila

Európska komisia podľa najnovšieho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi šéfkou medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, ktorí dohadovali nákup vakcín proti koronavírusu v hodnote desiatok miliárd eur.

Európska ombudsmanka: Na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť

Bývalá verejná ochrankyňa práv EÚ Emily O´Reillyová o nikým nevolenej eurokomisii pod vedením von der Leyenovej koncom decembra 2025 vyhlásila, že „na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť“.

Vyšetrovaním obvinení, ktoré súvisia s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom o vakcínach proti covidu-19, sa vlani začal zaoberať Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO).

Von der Leyenovú vyšetrovali pre „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS, korupciu a konflikt záujmov“, vyplýva z právnych dokumentov.

Von der Leyenová odmietla zverejniť obsah týchto správ a tvrdí, že ich nemôže nájsť.

Napriek týmto obvineniam a samotnej Von der Leyenovej, ktorá priznala, že s Bourlom súkromne komunikovala takmer mesiac pred podpisom zmluvy v hodnote takmer 20 miliárd eur (21,5 miliardy dolárov), zatiaľ neboli voči šéfke EK vznesené žiadne formálne obvinenia.

Úrad EPPO, ktorý má silné vyšetrovacie právomoci, už skôr prezradil, že nákup vakcín skúma. Nikdy sa však nevyjadril k tomu, či sa zaoberá aj šéfkou Európskej komisie. V súvislosti s prípadom zatiaľ nikto nebol obvinený.

Otázky o tom, ako bola zmluva s Pfizerom dojednaná, prenasledujú šéfku Európskej komisie od chvíle, keď už viac ako pred rokom denník The New York Times (NYT) uviedol, že si vymieňala správy so šéfom tejto farmaceutickej firmy v čase prípravy obrieho kontraktu z mája 2021.

Vakcíny EÚ od Pfizeru objednala stovky miliónov. Dvojica si podľa NYT volala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto „osobná diplomacia zohrala v dohode veľkú úlohu“.

Viac v článku TU.

 

Poslanci europarlamentu chceli vyšetrovať korupciu súvisiacu s nákupom vakcín už v roku 2022

Iniciatíva skupiny europoslancov chcela už v roku 2022 prinútiť Európsku komisiu, aby zverejnila úplné znenie zmlúv medzi Európskou komisiou a výrobcami vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Časť europoslancov dokonca požadovala odstúpenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen kvôli zmazaniu obsahu jej komunikácie s vedením americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer.

Šesť poslancov Európskeho parlamentu usporiadalo 11. októbra 2022 tlačovú konferenciu, deň po tom, ako sa Albert Bourla, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, odmietol zúčastniť na zasadnutí kovidového výboru v Európskom parlamente a odpovedať na otázky europoslancov.

Podľa nemeckej europoslankyne Christiane Andersonovej sa v tejto otázke vytvorila medzistranícka aliancia 36 europoslancov, ktorí pochádzajú z rôznych politických táborov vrátane FPÖ (Skupina pre identitu a demokraciu), Európskych konzervatívcov a reformistov, Zelených, ľavice a nezaradených poslancov.

„Dokonca ani poslanci EP nemajú možnosť skontrolovať kompletné zmluvy,“ kritizovala Andersonová utajovanie zmlúv ešte v roku 2021.

Viac vo videu:

Na škandál vtedy vo svojom prejave v europarlamente poukázal aj rumunský europoslanec Cristian Terheș. „Ursula von der Leyenová musí odstúpiť, pretože jej konanie vyšetruje Európska prokuratúra. Podpísala zmluvy na nákup 4,6 miliardy dávok covidovej vakcíny v hodnote 71 miliárd eur a tieto zmluvy stále nie sú verejnosti a poslancom Európskeho parlamentu zverejnené v plnom znení,“ vyhlásil.

Progresívni liberáli združení v Európskej ľudovej strane a skupina Ľavica koncom mája 2025 hlasovali v europarlamente proti debate o škandále Pfizergate, ktorého ústrednou postavou je predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf farmaceutického gigantu Pfizer Albert Bourla.

 

Viac v článku TU.

 

Zdroj: bleskovky.sk / topky.sk / InfoVojna