Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval krajiny NATO, aby vyvíjali tlak na Rusko, aby na jeseň pristúpilo na mierové podmienky Kyjeva. Vyjadril sa tak počas stretnutia s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Cieľom pravidelných stretnutí v Ramsteine je koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine.

Zelenskyj vyzval západné krajiny, aby pomohli zabezpečiť spoločnú výrobu zbraní na ukrajinskom území vrátane bezpilotných lietadiel a rakiet.

„Na to potrebujeme finančné prostriedky - sme pripravení rýchlo vyrobiť všetko, čo nám pomôže ukončiť túto vojnu, a to rozhodným tlakom na Rusko v záujme skutočného mieru,“ povedal Zelenskyj.

„Ukončime spoločne na jeseň ruskú agresiu - spôsobom, ktorý ukončí vojnu a obnoví spoľahlivý medzinárodný bezpečnostný poriadok.“

Zelenskyj v Ramsteine svojich západných spojencov opäť vyzval, aby povolili ukrajinským silám útočiť dodanými zbraňami dlhého dosahu na území Ruska - napríklad na letecké základne, z ktorých štartujú ruské lietadlá zhadzujúce bomby. Vyzval tiež na dodanie ďalších zbraní vrátane rakiet dlhého doletu a systémov protivzdušnej obrany.

Zelenskyj tvrdí, že schopnosť zasahovať ďaleké ciele by sa nemala vzťahovať iba na okupované územie na Ukrajine, ale aj územie v Rusku, "aby bola Moskva motivovaná usilovať sa o mier". Tento jeho výrok podporilo aj Lotyšsko a Estónsko.

Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok upozornil, že ak by Ukrajina dostala povolenie na používanie západných zbraní na útoky hlboko v Rusku, ako to žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, situáciu na bojisku by to nezmenilo. Americký minister to povedal novinárom na záver schôdzky Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein. Informovala o tom agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.

"Žiadna vojenská kapacita nemôže byť len tak sama o sebe v tejto kampani rozhodujúca," povedal Austin.

Austin uistil, že Spojené štáty a spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruským inváznym silám. Oznámil pri tom novú vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov dolárov, ktorá okrem iného zahŕňa aj muníciu pre systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, protitankové strely Javelin, obrnené vozidlá či náhradné diely a súčiastky.

Na margo žiadostí Ukrajiny, aby jej Západ povolil svojimi zbraňami útočiť aj hlboko v Rusku, Austin povedal, že Moskva už beztak presunula lietadlá, ktoré vypúšťajú kĺzavé bomby na Ukrajinu, mimo dosahu amerických rakiet ATACMS. Ukrajina má podľa neho vlastné zbrane vrátane bezpilotných lietadiel a nimi môže zasahovať ciele v Rusku, ktoré sú pre rakety ATACMS či britské Storm Shadow príliš vzdialené.

Austin zdôraznil význam výroby zbraní a uviedol, že USA „spolupracujú s Ukrajinou na návrhu a výrobe náhrady za raketový systém zem-vzduch S-300 a rakety vzduch-vzduch R-27“. Washington podľa neho vyčlenil viac ako 200 miliónov dolárov na nákup „kritických komponentov“, ktoré umožnia Ukrajine vyrábať bezpilotné lietadlá a systémy elektronického boja.

Viac vo videu:

Nemecko na stretnutí v Ramsteine prisľúbilo dodať Ukrajine ďalších 12 samohybných húfnic v hodnote 150 miliónov eur. Kanada zase plánuje v najbližších mesiacoch poslať vyše 80.000 malých rakiet vzduch-zem bez hlavíc plus 1300 bojových hlavíc a inú vojenskú pomoc.

Niektorí spojenci Ukrajiny vrátane USA a Británie sa obávajú, že ak jej povolia Ukrajine útoky hlboko v Rusku, vyvolá to priamy konflikt medzi Západom a Ruskom. Moskva opakovane varuje pred dôsledkami takéhoto konania, no ukrajinský prezident hovorí, že pokusy Ruska o vytýčenie červených čiar "jednoducho nefungujú" a treba ich ignorovať.

Ukrajnská armáda sav ostatných mesiacoch potýka s neúspechmi na bojisku, pričom ruské jednotky napredujú vo vojesnkom ťažení na Donbase a postupujú smerom k mestu Pokrovsk.

Ukrajina v nádeji, že donúti Rusko stiahnuť väčšinu svojich vojakov z Donbasu spustila 6. augusta inváziu do ruskej Kurskej oblasti a obsadila niekoľko dedín a pohraničné mesto Sudža. Ruský postup sa však nezastavil.

Tým, že ukrajinská armáda poslala svoje najlepšie vybavené a skúsené jednotky do Kurska, „oslabila“ svoje pozície na iných frontoch, uviedol tento týždeň ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že ruská armáda naopak zvýšila svoj nápor vna území Donbasu.

Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou stroskotali na jar 2022. Moskva odvtedy vyhlásila, že Zelenského požiadavka obnoviť podobu ukrajinských hraníc z roku 1991 je absolútne neprijateľná.

Putin vo svojom pondelkovom prejevae uviedol, že Rusko je pripravené obnoviť mierové rokovania, ale len za vlastných podmienok. Moskva musí najprv neutralizovať ukrajinské pokusy o „destabilizáciu situácie“ v Kursku a ďalších pohraničných regiónoch, zdôraznil.

 


Zdroj: rt.com / cas.sk / YouTube / InfoVojna