Expert na ústavné práve a bývalý sudca Ústavného súdu SR doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. vo svojom obsiahlom texte OBČAN MAL, COVID VZAL alebo ČO DAL A VZAL ROK 2020 PRÁVNEMU ŠTÁTU NA SLOVENSKU poukázal aj na zaujímavú štúdiu, ktorej spoluautormi je epidemiológ Jarčučka a minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
Prečítajte si celý príspevok Doc. Drgonca, ktorý je súčasťou obsiahlejšieho textu priloženého nižšie:
V tichosti, de facto sa otvoril základný problém kovidového zákonodarstva, na ktorý v prostredí čerstvo zrodeného mlčania nikto neupozornil. Problém znie: nezvláda vláda právne otázky kovidového zákonodarstva alebo zneužíva kovid na prijímanie právnych úprav slúžiacich čomusi celkom inému ako je boj s kovidom? Nenastolenie otázky je úžasne výhodné. Netreba na ňu hľadať odpoveď, ktorá by mohla byť nepríjemná.
Vylúčiť nemožno ani boj s kovidom v iných službách, pre ktoré sa na Slovensku experimentuje. Indíciou môže byť napríklad článok v odbornej lekárskej tlači. Na adrese je publikovaná štúdia. https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2020.12.02.20240648v1
Výskum, o ktorom štúdia referuje, spolufinancuje vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (DFID), organizácia Welcome Trust a Národný ústav pre výskum zdravia v Spojenom kráľovstve (NIHR). K spoluautorom štúdie patrí aj prof. MUDr. Pavol Jarčuška, Marek Krajčí, minister zdravotníctva Slovenskej republiky a Martin Pavelka, zamestnanec slovenského ministerstva zdravotníctva.
Témou štúdie je účinnosť celopopulačného skríningu pomocou rýchleho antigénového testu na znižovanie prevalencie infekcie SARS-CoV-2 na Slovensku – krajine so študijnou populáciou 5,5 milióna obyvateľov. „Zo študijnej populácie boli vylúčení tí, ktorí boli v karanténe alebo tí, ktorí sa zotavili z COVID-19 za posledné tri mesiace.“
Okrem medicínskych faktov, na ktoré sa upriamujú spoluautori štúdie, z príspevku je zrejmé aj to, že s testovanými osobami (v terminológii zákona s pokusnými osobami) sa nenakladalo v súlade s platným zákonom, ba ani s podmienkami pokusu na človeku ustanovenými medzinárodným právom, či už ide o právo OSN alebo o právo Rady Európy.
Viac v článku TU a v texte TU.
Celoplošné testovanie a jeho význam. …otázkou je: pre koho?
Právničku Juditu Laššákovú taktiež zaujala uvedená štúdia. Vo svojom čklánku poukazuje na skutočnosť, že jedným zo záverov, ktorý autori vo svojej štúdií uvádzajú, je aj to, že „by nebolo možné zopakovať taký rýchly pokles pozitivity testu bez podstatného príspevku z hromadnej testovacej kampane“.
„Teraz už možno viacerí chápu, prečo sa u nás ide opätovne testovať. Štúdia totiž musí byť potvrdená,“ upozorňuje Laššáková.
Prečítajte si celý príspevok právničky Laššákovej:
Dňa 4. decembra 2020 bol na stránke medrxiv.org publikovaný článok s krkolomným názvom „Účinnosť celopopulačného rýchleho skríningu na základe antigénneho testu pri znižovaní prevalencie infekcie SARS-CoV-2 na Slovensku“. Medzi jeho autormi sú uvedení aj Pavol Jarčuška, ale aj minister zdravotníctva SR Marek Krajčí. Ďalším z radu autorov je Martin Pavelka a ako sa v texte uvádza, ide o zamestnanca slovenského ministerstva zdravotníctva.
Článok publikovaný v lekárskom časopise vyžaduje aj takzvané vyhlásenie autorov. Na všetky uvedené otázky autori odpovedali slovkom „áno“ okrem jednej.
Tu sú jednotlivé otázky:
1. Potvrdzujem, že boli dodržané všetky príslušné ETICKÉ smernice a že boli získané všetky potrebné súhlasy IRB a/alebo etickej komisie. Odpoveď: „Áno.“
2. Ďalej sú uvedené podrobnosti orgánu IRB/orgánu dohľadu, ktorý poskytol schválenie alebo výnimku pre opísaný výskum: Odpoveď: „Použili sa iba verejne dostupné údaje, a preto nie je potrebná žiadna výnimka.“
3. Získal sa všetok POTREBNÝ SÚHLAS PACIENTA/účastníka a archivovali sa príslušné inštitucionálne formuláre. Odpoveď: „Áno.“
4. Rozumiem, že všetky klinické štúdie a akékoľvek ďalšie potenciálne intervenčné štúdie musia byť zaregistrované v registri schválenom ICMJE, ako je napríklad ClinicalTrials.gov. Potvrdzujem, že každá takáto štúdia uvedená v rukopise bola zaregistrovaná a je poskytnuté ID registrácie štúdie (poznámka: ak zverejňujete prospektívnu štúdiu registrovanú spätne, uveďte v poli ID štúdie vysvetlenie, prečo nebola štúdia zaregistrovaná vopred). Odpoveď: „Áno.“
5. Dodržal som všetky príslušné pokyny pre hlásenie výskumov a nahral som príslušné kontrolné zoznamy hlásenia o výskume v sieti EQUATOR a ďalšie príslušné materiály ako doplnkové súbory, ak sú použiteľné. Odpoveď: „Áno.“
Z vyššie uvedených otázok ma zarazili 1. a 3. Ani nie tak samotné otázky, ako skôr odpovede.
• Naozaj boli použité príslušné etické smernice a bol získaný všetok potrebný súhlas pacienta?
• Všetci, ktorí sa v dňoch 23. a 25. októbra, 31. októbra a 1 novembra (1. kolo) a 7. a 8. novembra (2. kolo) zúčastnili, podpísali súhlas pacienta?
• Sú tieto súhlasy, ako je uvedené v otázke, naozaj archivované?
• A ak áno, tak kde?
Odporúčam si túto štúdiu pozrieť. Výsledok, ku ktorému autori „štúdie“ dospeli, spočíva v tom, že sa vďaka celoplošnému testovaniu dospelo „k zníženiu potlačenia prenosu na Slovensku“. Jedným zo záverov, ktorý autori uvádzajú, je aj to, že „by nebolo možné zopakovať taký rýchly pokles pozitivity testu bez podstatného príspevku z hromadnej testovacej kampane“.
Teraz už možno viacerí chápu, prečo sa u nás ide opätovne testovať. Štúdia totiž musí byť potvrdená. Ak je pokus dokazujúci nejakú teóriu neopakovateľný, výsledky nie sú pre vedeckú obec relevantné. Skrátka, vedci sa na to pozerajú, akoby tieto výsledky ani neexistovali. Takže náš premiér blahosklonne ponúkol svojich „poddaných“ svojmu obľúbenému ministrovi. Lebo veď, ako sa píše v prvej štúdii: „Tieto testy mali podstatný vplyv na potlačenie pandémie na Slovensku a mohli by poskytnúť kľúčový nástroj na obmedzenie SARS-CoV-2.“
Z toho jasne vyplýva, že ak Matovič chce, aby jeho celoplošné testovanie bolo vo svete považované za „atómovú zbraň proti hnusobe“, pokus sa musí opakovať, aby výsledky z prvého pokusu boli potvrdené.
Inak, ak by ste nevedeli, tak „obyvatelia boli ďalej POŽIADANÍ, aby medzi 24. októbrom a 1. novembrom obmedzili svoj pohyb na jeden týždeň…“ a „aj keď boli tieto pravidlá právne vymáhateľné, Slovensko sa pri dodržiavaní obmedzení spoliehalo väčšinou na občiansku zodpovednosť ľudí“.
Jaj, a ešte sa zo štúdie dozviete, že „pri testovaní sa postupovalo podľa odporúčaní výrobcu a vzorky nosohltanu sa získavali VYŠKOLENÝM zdravotníckym personálom pomocou flexibilných tampónov s HLINÍKOVÝM hriadeľom a alginátom vápenatým“. To len aby ste vedeli, že každý, kto sa testovaným Slovákom špáral v nose, bol vyškolený zdravotnícky personál. Myslím, že niektoré vzorky odoberal aj sám premiér.
No a najviac sa mi páčila táto veta: „TESTOVANIE NEBOLO POVINNÉ…“
Odporúčam, aby si štúdiu prečítali všetci. Aby sa nestalo, že som ju zle pochopila… Lebo mne z tohto naozaj vychádza iba to, že Igor Matovič snažiaci sa dostať do análov… (doplňte si, čo len chcete), je ochotný opätovne a opätovne a opätovne testovať a testovať a testovať…
Fotka, ktorá kolovala internetom v apríli minulého roka (viď nižšie), sa mi po prečítaní si tejto štúdie už nezdá taká vtipná ako v apríli 2020:
Zdroj: InfoVojna
