Švédska prokuratúra v piatok oznámila, že uskutoční ďalšie doplňujúce vyšetrovania na mieste únikov z plynovodov Severný prúd (Nord Stream) v Baltskom mori. Švédske námorné sily a vlastník potrubí tiež začali tento týždeň vyšetrovanie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Spolu s bezpečnostnou službou SÄPO som sa rozhodol vykonať na mieste trestného činu niekoľko doplňujúcich kontrol," uviedol vo vyhlásení prokurátor.
Dodal, že švédske ozbrojené zložky sa na základe žiadosti rozhodli pomôcť s vyšetrovaním. Prokurátor však neposkytol žiadne podrobnosti o tom, čo hľadajú.
Z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn, čomu predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.
Švédska prokuratúra začiatkom októbra oznámila, že nazbierala dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú podozrenia zo sabotáže.
Švédske vojenské námorníctvo a vlastník potrubia, spoločnosť Nord Stream AG, v priebehu tohto týždňa oznámili, že vedú vlastné vyšetrovanie v spojitosti s únikmi. Hovorca námorníctva pre AFP potvrdil, že ozbrojené sily na miesto vyslali špecializovanú loď a poskytujú prokuratúre podporu.
Upozornil však, že táto účasť nemá spojitosť s vlastným vyšetrovaním námorníctva.
Nord Stream AG, ktorej väčšinovým vlastníkom je ruská spoločnosť Gazprom, vo štvrtok oznámila, že na miesto poškodenia plynovodu dorazila "loď so špeciálnym vybavením".
Výsledky vyšetrovania výbuchu plynovodu Nord stream sú tak závažné, že samotná nemecká vláda ich nemôže poskytnúť poslancom Bundestagu z dôvodu národnej bezpečnosti, vyplýva z odpovedi Scholzovej vlády poslankyni Wagenknechtovej
Sahra Wagenknechtová, členka ľavicovej opozície v Spolkovom sneme, sa spýtala nemeckej vlády na útok na plynovody a dostala túto odpoveď, alebo skôr neodpoveď: Z dôvodov štátneho záujmu nebudú poskytnuté žiadne ďalšie informácie.
Po starostlivom zvážení dospela federálna vláda k záveru, že nie je možné poskytnúť ďalšie informácie – dokonca ani v utajovanej forme. Dôvodom je „pravidlo tretín“ pre medzinárodnú spoluprácu tajných služieb.
Podľa tohto pravidla medzinárodná výmena poznatkov podlieha mimoriadne prísnym požiadavkám na utajenie.
„Požadované informácie sa preto dotýkajú záujmov dôvernosti, ktoré si vyžadujú ochranu, že raison d’état prevažuje nad právom parlamentu na informácie a právo poslancov parlamentu klásť otázky musí výnimočne podľahnúť záujmom o dôvernosť federálnej vlády.“
Jednoducho povedané: Pravdepodobne existujú výsledky, ktoré poslanci Spolkového snemu nemôžu poznať.
Z tohto dôvodu nemecká vláda neodpovedá na Wagenknechtovu otázku „ktoré lode a jednotky NATO“ boli v oblastiach, kde došlo k škodám po pozastavení dodávok plynu zo strany Nord Stream 1 a ktoré ruské lode a jednotky boli počas tohto obdobia spozorované“.
Prípadná odpoveď by tiež „zahŕňala zverejnenie informácií, ktoré by mali osobitný vplyv na blaho štátu“, píše spolkové ministerstvo zahraničných vecí. Preto ani klasifikácia a podanie požadovaných informácií neprichádza do úvahy, „pretože nie je možné akceptovať ani nízke riziko, ktoré bude známe. V skutočnosti nám spolková vláda hovorí, že niečo vie, ale z dôvodov štátneho záujmu na to nemôže upozorniť ani poslancov kancelárie nemeckého Spolkového snemu.“
Viac v článku TU.
Zdroj: topky.sk / InfoVojna
