Český štátny zástupca (prokurátor) nariadil minulý týždeň opätovne otvoriť kauzu úmrtia československého ministra zahraničných vecí Jana Masaryka z marca 1948. Denníku Právo to v povedal v utorok sám dozorový žalobca prípadu Michal Muravský z Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe.
Dôvodom je nedávno objavený zvukový záznam výpovede policajta, ktorý bol prvý na mieste nálezu Masarykovho tela. Prípad teda začne už po niekoľký raz riešiť špecializovaný Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu (ÚDV) patriaci pod políciu.
Štátne zastupiteľstvo podľa Muravského reagovalo na "publikované tvrdenia poukazujúce na údajné nové poznatky týkajúce sa okolností smrti Jana Masaryka z 10. marca 1948". Týmito poznatkami myslel najnovšie zverejnenú nahrávku výpovede už nebohého policajta Vilibalda Hofmanna, ktorý bol na mieste udalosti na nádvorí pražského Černínskeho paláca ako jeden z prvých.
V amatérskom zázname z počiatku roku 1968 tvrdil, že s Masarykovým telom bolo po smrti manipulované a ministrove pozostatky boli pre zhotovenie fotografie znovu naaranžované na miesto nálezu, ale inak, ako Masaryk pôvodne na zemi ležal.
Na zvukový záznam Hofmannovho popisu udalostí upozornil začiatkom októbra tohto roku vo svojom programe venujúcom sa nevyjasnenej smrti ministra Český rozhlas Plus a v ňom bádateľka Václava Jandečková. "Vilibald Hofmann bol ráno 10. marca 1948 povolaný do Černínskeho paláca ako prvý policajt. Mal zaistiť vchody a miesto činu," uviedla v rozhlase Jandečková.
Musel teda vidieť, ako to na nádvorí Černínskeho paláca ráno vyzeralo a čo sa odohralo. A v nahrávke urobenej v Karvinej v kuchyni v roku 1968 uviedol, že oficiálna fotografia Masarykovho tela založená vo vyšetrovacom spise nie je v poriadku.
"To nie je pôvodná snímka, to už je nebohý upravený na fotografovanie," znie na nahrávke, ktorú má rozhlas k dispozícii a ktorú poskytol manžel Hofmannovej sesternice Jindřich Grulich. "Keď mu (Hofmannovi) tú fotku ukázali, tak povedal: ‚To nie je pôvodné, to je upravené.‘ Bolo teda jasné, že to je dodatočne urobené," uviedol v rozhlase Grulich.
Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a jediný demokratický minister, ktorý zostal vo vláde aj po komunistickom prevrate z februára 1948, zomrel v noci z 9. na 10. marca za záhadných okolností. Jeho telo našli na dlažbe, kam dopadol z okna kúpeľne svojho bytu v sídle ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci.
O tom, ako obľúbený politik zomrel, existujú tri základné teórie, pripomína v stredu spravodajský server Novinky.cz. Podľa tej pôvodnej, s ktorou vec uzavrela polícia krátko po Masarykovej smrti a tiež potom pri obnovenom vyšetrovaní prokuratúry v roku 1969, išlo o nešťastnú náhodu či nehodu, keď sa vraj Masarykovi pokĺzla noha na rímse a spadol. Či pred niekým utekal, alebo nie, sa vtedy odhaliť nepodarilo.
Pri ďalšom obnovení vyšetrovania už po nežnej revolúcii bol prípad v roku 1995 uzavretý s tým, že Masaryk spáchal vynútenú samovraždu, teda že ho ktosi neznámy priamo či nepriamo donútil z okna bytu vyskočiť. Všetko vraj zapríčinila nezákonná domová prehliadka, ktorá Masaryka vydesila.
A zatiaľ posledná verzia prípadu, s ktorou prišli experti začiatkom tohto tisícročia (2003), znie: vražda. Teda že Masaryk mal byť z okna doteraz neznámym páchateľom či páchateľmi vyhodený alebo do neho ktosi silno strčil. A tieto závery policajtov sú fakticky dodnes platné, teda to, že Masaryk bol niekým zavraždený. Ďalšie vyšetrovanie z konca roku 2016, zamerané tentoraz priamo na páchateľa, však žiadne výsledky neprinieslo, pripomínajú Novinky.cz.
Expert: Masaryka zavraždila britská tajná služba
Českí komunisti nemali podľa neho dôvod zbaviť sa Masaryka, ktorý bol po roku 1948 ochotný ďalej pôsobiť v Gottwaldovej komunistickej vláde. Valenta tiež spochybnil motív Sovietskeho zväzu zavraždiť vtedajšieho šéfa československej diplomacie. Masaryk podľa Valentu po tzv. Víťaznom februári uistil sovietskeho veľvyslanca, že nepodá demisiu ako iní nekomunistickí ministri. A svoj sľub aj dodržal.
Valenta sa vo svojom článku odvoláva na výpoveď zamestnanca ministerstva zahraničia Jana Bydžovského z roku 1950. Tento špecialista na šifry sa československým úradom k vražde Masaryka priznal. Bydžovský počas druhej svetovej vojny pôsobil v Anglicku a podľa experta bol členom britskej tajnej služby SIS.
Bydžovský vo svojom svedectve uviedol, že Masaryka zabil na podnet Arnošta Heidricha, ktorý bol generálnym sekretárom na ministerstve zahraničia a hlavným spolupracovníkom SIS v Prahe. Bydžovský tvrdí, že 9. marca 1948 dostal od Heidricha tabletky, ktoré dal Masarykovi do kávy. Keď minister upadol do bezvedomia, Bydžovský ho spolu s ďalším mužom vyhodili z okna.
Všetky cesty vedú do Izraela
Valenta vo svojom článku neuvádza, čo by mohlo Britov motivovať k likvidácii Masaryka. Poukazuje však na to, že Londýnu vadila podpora, ktorú presvedčený sionista Masaryk poskytoval Židom a rodiacemu sa štátu Izrael. Išlo hlavne o dodávky zbraní a pomoc s prepravou Židov do Palestíny.
V tejto záležitosti prepukla v roku 1946 "tichá vojna medzi Prahou a Londýnom". Konflikt zhoršil aj fakt, že sa na stranu Izraela priklonil neskôr aj Sovietsky zväz, ktorý tak chcel oslabiť pozície Britov na Blízkom východe.
Podľa Valentu sa Arnošt Heidrich v deň Masarykovej smrti stretol s Gottwaldom a Masarykovým námestníkom Vladimírom Clementisom a oboznámil ich s pripraveným dokumentom, ktorý mal sprísniť predaj československých zbraní do zahraničia a teda aj do Izraela. Clementis ako Masarykov nástupca vo funkcii ministra zahraničných vecí v pomoci Židom pokračoval a dokonca ju rozšíril.
Viac v článku Jana Masaryka patrně zabili britští agenti, napsal bývalý Havlův poradce
Zdroj: info.sk / InfoVojna
