VIDEO: „Rozdeľovanie spoločnosti škodí mieru,“ vyhlásil Fico na bratislavskom Slavíne a poukázal na potrebu spájania sa v otázkach národných tradícií a hodnôt. Premiér kritizoval antimierovú politiku EÚ a vyzdvihol úlohu Červenej armády aj vojakov rumunskej armády nielen pri oslobodení Slovenska a Československa, ale aj v porážke fašizmu. Pellegrini v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici odsúdil snahy prekrúcať našu históriu. „Poďme hovoriť o prímerí, o mierových scenároch, aktivizujme diplomaciu a zbrane vnímajme ako posledné krajné riešenie,“ vyzval budúci slovenský prezident

08.05.2024 | 13:00
  11
V týchto dňoch si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny. Na vojenskom pamätníku Slavín v Bratislave pri príležitosti štátneho sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom zazneli 8. mája 2024 slávnostné príhovory.

Mieru neprospieva, keď sa rozdeľujeme na základných veciach. Tam, kde sa treba spájať a opierať sa o tradície či hodnoty, nerozdeľujme krajinu, pretože to škodí mieru. Vyhlásil to pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom premiér Robert Fico (Smer-SD). V príhovore na vojenskom pamätníku Slavín v Bratislave pripomenul, že si váži každú obeť druhej svetovej vojny, ktorá priniesla porážku fašizmu.

Fico zdôraznil, že Slovensko a Československo oslobodila Červená armáda a vojaci rumunskej armády. To podľa neho vytvára silné puto medzi obyvateľmi Slovenska a obyvateľmi bývalého Sovietskeho zväzu. Premiér odmietol prekrúcanie dejín a zdôraznil, že najväčší podiel na porazení fašizmu a na víťazstve v druhej svetovej vojne mali vojská Červenej armády bývalého Sovietskeho zväzu.

Premiér tvrdí, že mieru neprospieva, ak sa o vojne hovorí s ľahkovážnosťou. Je sklamaný z EÚ, ktorá vznikla ako mierový projekt, no nie je schopná ponúknuť zmysluplný mierový plán pre konflikt na Ukrajine.

"Som veľmi sklamaný z Európskej únie. Európska únia vznikla ako mierový projekt. Som sklamaný, že nie je schopná ponúknuť zmysluplný mierový plán pre tento konflikt, ktorý momentálne na Ukrajine prebieha. Je to veľký prejav slabosti Európskej únie," povedal Fico.

EÚ sa podľa jeho názoru nevie postaviť na vlastné nohy v záležitostiach zahraničnej politiky. Dodal, že Slovensko nikdy nebude súhlasiť s tým, aby na Ukrajinu vstúpili slovenskí vojaci. Ich prípadné vyslanie do cudziny je v kompetencii Bratislavy.

Jediná zbraň, ktorú máme, je podľa Fica rešpektovanie medzinárodného práva. Zopakoval, že musíme robiť všetko preto, aby naša zahraničná politika, postavená na členstve v EÚ a NATO, bola orientovaná na všetky štyri svetové strany.

Viac vo videu:

Žiga: Život v mieri je životným a národnoštátnym záujmom Slovenska

Život v mieri je životným a národnoštátnym záujmom Slovenska. Mier nie je samozrejmosťou ani frázou. Skonštatoval to podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený vedením parlamentu. Pri príležitosti sviatku konca druhej svetovej vojny v Európe zdôraznil povinnosť vzdať česť hrdinom, ktorí za víťazstvo položili životy.

Deň víťazstva nad fašizmom si treba podľa Žigu pripomínať, aby sme neodpustili opakovanie príčin vojny. "Keď ekonomickú krízu a hospodársky rozvrat využili na príchod k moci militaristickí populisti, z ktorých sa neskôr stali vojnoví zločinci," povedal podpredseda NR SR v príhovore na bratislavskom Slavíne.

Žiga sa poďakoval všetkým, ktorí sa o mier zaslúžili. Pripomenul, že za našimi východnými hranicami opäť "horí požiar vojny" v zrejme v najväčšom konflikte od druhej svetovej vojny.

"V priamom prenose vidíme, čo prináša vojna a mali by sme využiť všetko, aby sme ukončili násilie a utrpenie ľudí. Mali by sme využiť všetky prostriedky vrátane rokovania a mierových iniciatív," zdôraznil.


Slávnostné príhovory na batislavskom Slavíne vo videu:

Spomienky na druhú svetovú vojnu

V týchto dňoch si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom štátnym sviatkom a pripadá na 8. mája.

Žiaľ aj tohtoročné oslavy Dňa víťazstva sú poznačené vojnovým konfliktom na Ukrajine. 

Pozrime sa z nadhľadu na stručnú históriu oslobodenia Európy od fašizmu a hitlerovského nacizmu:

Je dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike, zúčastňovali sa ich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov – Ameriky a Austrálie.

Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po I. svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a   vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. V Nemecku táto situácia umožnila vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň  Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska.

Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov.

Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. 6. júna 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Vztyčovanie sovietskej vlajky nad Reichstagom

Červená armáda zlomila posledný tuhý odpor nemeckých nacistov víťaznou bitkou o Berlín. Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa  zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945.

Teda dva dni pred tým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky. Keď sa totiž vtedy 22 – ročný Minin šplhal na budovu nemeckého parlamentu, nebol v dosahu žiadny fotograf a navyše bola tma.

Symbolické gesto sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom bolo síce z propagandistických dôvodov o dva dni vyfotografované Jevgenijom Chaldejom a neskôr aj nafilmované vojnovým kameramanom Romanom Karmenom, aktéri však už boli úplne iní.

Triumfálnu scénu v oboch prípadoch zahrali seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija, ktorí vďaka tomu boli dlho považovaní za skutočných aktérov vztýčenia prvej sovietskej vlajky nad Ríšskym snemom.

U nás oslavujeme Deň víťazstva 8. mája, v Rusku o deň neskôr

Dňom víťazstva bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny  (v Európe to bol 8. máj).

Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe sa oslavoval a bol stanovený štátnym sviatkom. Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. Ulica 9. mája).

Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovieti  preto trvali na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne.

Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe však bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Povojnové rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti

Po vojne došlo v Európe k vytvoreniu dvoch blokov – západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch.  (Kórejská a Vietnamská vojna, Arabsko – izraelské vojny a ďalšie).

Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Pražská jar v auguste 1968 a pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ udusila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a následný „dočasný“ 20 – ročný pobyt sovietskych vojsk v Československu.

Studená  vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky  zväz. Ten sa napokon tiež rozpadol…

Pellegrini: Poďme hovoriť o prímerí, o mierových scenároch, aktivizujme diplomaciu a zbrane vnímajme ako posledné krajné riešenie

Európski politici vrátane tých slovenských stoja pred zásadnou výzvou, a to zabezpečiť mier na Ukrajine a tým aj v Európe, aby sa nerealizovali tragické scenáre. Pri príležitosti 79. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe to počas svojho príhovoru v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici povedal zvolený prezident Peter Pellegrini. Uviedol tiež, že ak to bude potrebné, na mierové rokovania ponúkne aj Bratislavu, ktorá má s podobným samitom skúsenosti.

Pellegrini skonštatoval, že 79 rokov bez vojny spôsobilo istú devalváciu mieru samotného a vnímame ho ako samozrejmosť. "Žiaľ, v tomto čase vidíme, že to tak nie je. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa začína rinčať zbraňami pomaly aj v iných častiach Európy a sveta. Spomína sa nasadenie vojakov priamo do rusko-ukrajinskej vojny, mnohí pripravujú plány na vojenský konflikt a diplomacia pritvrdzuje svoj slovník. Poďme hovoriť o prímerí, o mierových scenároch, aktivizujme diplomaciu a zbrane vnímajme ako posledné krajné riešenie," uviedol zvolený prezident.

Pri spomienke na ukončenie druhej svetovej vojny Pellegrini poďakoval pamätníkom bojov proti fašizmu a uctil si obete režimu postaveného na nenávisti. Vďaku vyslovil aj príslušníkom Červenej armády, ktorí oslobodzovali územie Slovenska.

"Intenzívne dnes cítime, že existuje snaha prepisovať dejiny. Chcem však z tohto miesta odmietnuť akúkoľvek snahu prekrúcať historickú pravdu, pretože pravda je len jedna. Preto odmietam snahy nespomínať alebo naschvál prehliadať zásluhy Červenej armády pri oslobodzovaní našej vlasti a rovnako odmietam snahy poľudšťovať fašistický režim a bagatelizovať fakty o obetiach v koncentračných táboroch," povedal Pellegrini s tým, že koncentračné tábory sú mementom hrôzostrašných dejín a zlyhania generácie, ktorá svojou pasivitou dopustila genocídu národov v celej Európe.

Ukončenie druhej svetovej vojny si v Múzeu SNP pietnym aktom pripomenuli aj zástupcovia miestnej či regionálnej samosprávy a štátnej správy. Múzeum tiež pripravilo celodenné podujatie pre verejnosť. Od poludnia v areáli na návštevníkov čaká hudobný program, premietanie dokumentárnych filmov, ukážky klubov vojenskej histórie, jazda na historických vojenských motorkách a ďalšie sprievodné aktivity.

Predseda Hlasu Peter Pellegrini, ktorý sa 15. júna 2024 oficiálne stane novým prezidentom SR, význam Dňa víťazstva pre dnešok charakterizoval slovami:

„Pre nás 8. máj symbolizuje tri základné hodnoty, Hovorím o úcte, dôstojnosti a súdržnosti. Úcta patrí všetkým tým, ktorí bojovali za našu slobodu a zasvätili svoj boj v boji proti fašizmu. Hovorím však aj o úcte k historickým faktom – sme svedkami prekrúcania a snahy bagatelizovať veci, ktoré sa vtedy diali. Fašizmus bol zlo, zlom bude a zlom aj zostane. Ako Banskobystričan si vážim, že Deň víťazstva nad fašizmom si každoročne dôstojne pripomíname v Múzeu SNP. Súdržnosť pomohla slovenskému národu zbaviť sa fašistickej pliagy, pomohla nám zjednotiť sa a vybojovať slobodu. Žiaľ dnes nám na Slovensku absolútne chýba súdržnosť. Nikdy do budúcna nedosiahneme nič, ak sa opäť nezjednotíme a nebudeme súdržní.“

Viac vo videu:

Čoraz viac Slovákov vyslovuje slovo – MIER

So znepokojením a obavami už tretí rok sledujeme pokračujúci vojnový konflikt na východ o nás – na Ukrajine. Žiaľ zatiaľ sú vyhliadky na mierové ukončenie tejto vojny dvoch susedných národov stále mizivé, hoci vojnové riešenie nespeje ku skorému ukončeniu zabíjania, skôr naopak.

O to intenzívnejšie čoraz viac Slovákov vyslovuje slovo, ktorého hodnotu sme častokrát vnímali len formálne – MIER. Z mieru, v ktorom sme žili v Európe od skončenia II. svetovej vojny,  sa stala samozrejmosť, no v súčasnom rozkolísanom svete má omnoho hlbší význam.

Pochopia to hlavní aktéri vojnového konfliktu, ktorý sa popri Ukrajine rozhorel aj v Gaze a hrozí vypuknúť aj v ďalších krajinách? Dokáže medzinárodné spoločenstvo presadiť mierové riešenie akýchkoľvek konfliktov vo svete, aby už žiaden národ nestrácal v nezmyselných vojnách  svojich otcov, bratov a synov. Aby netrpeli celé rodiny vrátane žien a detí, aby kvôli vojne nemuseli  opúšťať svoje rodné domovy, odkázaní na solidaritu iných.

Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER. To je náš spoločný odkaz týchto dní, kedy si pripomíname koniec druhej svetovej vojny.


Zdroj: YouTube / info.sk / hnonline.sk / bystricoviny.sk / bleskovky.sk (1), (2) / InfoVojna

 


Zaujíma nás Váš názor:

Tipy a rady

Zaujímavosti