Nerobte z bojovníka máničku…

Robert Fico bol vždy transparentný, jednoznačný a rozhodný v prejavovaní svojich názorov. V opozícii, počas ťažkých invektív a likvidačných vyhrážok keď mu stavali šibenicu pod oknami pred jeho rodinou, keď z neho robili mafiána, vraha ktorého treba zavrieť a politicky likvidovať- ale aj počas svojho vládnutia v minulých obdobiach,ktoré mu dali životné a politické skúsenosti kvôli ktorým ho dnes môžeme nazývať štátnikom svetového formátu. Uvažoval takticky, strategicky, v konsenzuse s tým čo spoločnosť trápil.Jeho výroky, rozhodnutia neboli nejakou marginálnou výslednicou tlakov opozície, ale jeho životného kréda robiť zodpovednú štátnicku politiku.

Bol porazený, ale bojoval a povstal. A vyhral. Kto dokáže uniesť a vysporiadať sa s politickou porážkou a potom sa vrátiť a zvíťaziť, toho nemožno onálepkovať, manipulovať, ani citovo či spoločensky vydierať, aby v čomkoľvek zlavil zo svojich zásad a hodnôt. Aj keď mal v sebe 4 gulky a je vo vážnom stave. Bojovník má inú dušu. Zranenia ho posilnia. A potom už koná rýchlejšie, bez chýb a bez sebaklamov o dobrej vôli  svojich protivníkov, a  bez očarenia predstieranými gestami o zmierení.

Supy sa zlietajú

Dlhodobé rozdeľovanie a nálepkovanie ľudí, zasievanie nenávisti ktoré začalo radikalizáciou kovidových opatrení sa stalo vyskúšanou zbraňou. Darilo sa ničiť osudy, rozdeľovať rodiny, likvidovať existenčné záruky. S jedlom rástla chuť a princíp Divida et impera sa stal politickým nástrojom vlád v rokoch 2020-2023. Nenávisť sa systematizovala do dennej práce vládnych politikov, stala sa motívom a nástrojom vybraných médií a bola v každej oblasti bežného života cítiť. Brachiálne zložky sa stali nástrojom výkonu politickej moci a v ich hladáčiku boli na prvom mieste politické strany a ich predstavitelia, ktoré boli reálnou hrozbou demontáže toho totalitného paškvilu, ktorý tu vládol 3 roky.

Bojovník na kolená nikdy nepadne

Opozícia na čele s Robertom Ficom pomenovala jasne nie len stav a rozkol spoločnosti, ľudské osudy, totalitné maniere a zneužívanie moci, ale aj  šede eminencie moci, ktoré viedli svätú vojnu cez Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré spolu s inými zložkami polície konšpiratívnym, spravodajským a totalitným spôsobom zneužívali zverenú moc. Robert Fico čelil všetkým útokom a vyhrážkam, veci nazýval pravým menom a bol prvý v prvej línie neustálych konfrontáciou voči širokej skupine politických defraudantov, ktorí za pomoci spravodajských metód, mediálnych konšpirácii a zneužitím zverenej moci sa tu chceli zabetónovať a vyhladiť iný názor. Vykynožiť názory, potreby práva bežných ľudí. Bol označovaný za nepriateľa aj po voľbách, ktoré potvrdili dôveru väčšiny národa. Bol nazývaný mafiánom, podvodníkom, nepriateľom štátu a demokracie a čelní predstavitelia opozície, ale aj sfanatizovaní poslanci Národnej rady vyzývali priamo k jeho odstaveniu, k zabráneniu tomu, čo v programovom vyhlásení sľúbil ako pretavenie predvolebných sľubov.

Nebude zo psa slanina

Niekoľko hodín po pokuse o jeho vraždu sa na politickej scéne začala odohrávať fraška o zmierenie, nadobudnutie pokoja. Prečo? Príležitosť byť pred kamerami a snaha ukázať ľudomilnosť, tolerantnosť a vôlu opozície zanechať svoje útoky ktoré dokázali sfanatizovať nielen strelca z Levíc, ale aj mnohých iných, ktoré radikálnymi prejavmi, nenávistnými vyhláseniami, urážkami odvysielaných médiami nepoznajú hranice nielen ľudskosti a slušnosti, ale aj ústavnosti právnej ochrany osobnostných práv ktoréhokoľvek občana a politika. Média mainstreamu ktoré sa sťažujú na svoje vyblokovanie zo strany vlády nielenže zabudli na svoje výroky a sfanatizované vyhlásenia a nálepkovanie politikov, ale zrejme ani nemajú žiadny zámer sa za tieto prejavy ospravedlniť. A tak budú zasa nástrojom kriklúňov, nenávistných politikov, ktorí demonštratívne napochodujú do prezidentského paláca a kľude sa podpíšu pod akúkoľvek frašku a vyhlásenie, pritom už si chystajú svoje vyjadrenia pred kamerami po skončení stretnutia . Ale nebudú sa kajať, iba vyzdvihovať iluzórne a falošné prejavy sprofanovaných vyhlásení o zmierení spoločnosti. A v jednej vete nezabudnú vyzdvihovať svoj anjelsky uprimný názor že chyba je vždy v niekom inom, pričom slová ľútosti, pokory a ospravedlnenia nikdy neodzneli.

Matovič či Šimečka- rozdiel je len v intelekte a v stupni zákernosti

Matovič ešte pred voľbami vtrhol svojim pikapom na volebné zhromaždenie smeru a detailne natáčal facku ktorú dostal. Martýr sa z neho nestal. Ako po mnohokrát pred tým. Dnes na svojej tlačovke predviedol svoje skutočné ambície keď žiadal o odstúpenie ministra Eštoka. Toho ešte čaká vlastná katarzia po vyšetrení atentátu ,ale zrovna Matovič ktorý zaniesol svoju demisiu prezidentke a potom ju zobral späť o tomto moralizovať nemôže. Šimečka je evidentnom šoku a v strachu, zrejme aj pod vplyvom svojej rodiny, ale na rozdiel od Matoviča jeho intelekt zapol žlté blikajúce svetlo a dokáže chápať kauzálne súvislosti medzi výrokmi ktoré vyslovil, ktorými zvolával zhromaždenia a možno si niekedy aj uvedomí, že tribúni strácajú hlavy keď ich dav odhalí

Národ čaká na Fica

Národ mu verí, praje mu vyzdravenie a dúfa, že duch bojovníka v ňom zostane. Že sa vráti posilnený a odhodlaný. S vysokou medzinárodnou autoritou a rešpektom. S morálnymi hodnotami, ktoré sa za posledné roky z politiky vytratili. Kto verí chatoickému a farizejnému spôsobu pokory a zmeny charakteru fanatizovaných politikov opozície, ten bude sklamaný. Aj vo vnútri ich radov, kde sa bude deliť morálka a politická korektnosť.

Nič nekončí.

Národ potreboval facku a otvorili sa mu oči a vidí faloš aj konšpirácie, manipulácie, ale aj skutočnú štátnícku profesionalitu.

Autor: Gabriel Teleki

Zdroj: eurorespekt.sk