Viac ako po polstoročí sa objavila nahrávka, ktorá podporuje domnienku, že obľúbený československý politik sa stal obeťou ohavného zločinu. Jan Masaryk, legendárny minister zahraničných vecí, bol s veľkou pravdepodobnosťou zavraždený.
Samovražda? Zjavne nie.
Vražda? Zjavne áno.
Viac ako po polstoročí sa objavila nahrávka, ktorá podporuje domnienku, že obľúbený československý politik sa stal obeťou ohavného zločinu. Jan Masaryk, legendárny minister zahraničných vecí, bol s veľkou pravdepodobnosťou zavraždený.
Nové svetlo do záhadnej smrti vnáša zvukový záznam z roku 1968. Rozpráva na ňom Vilibald Hofmann, policajný inšpektor, ktorý bol jedným z prvých, čo v Prahe prišli do Černínskeho paláca, na nádvorí ktorého sa našlo mŕtve telo Masaryka.
Na základe nahrávky bádateľka Václava Jandečková, bývalý elitný policajný plukovník vo výslužbe zaoberajúci sa vraždami Jiří Markovič a Hofmannov príbuzný Jindřich Grulich ako majiteľ zvukového záznamu podali s pomocou advokáta Jiřího Šmatláka na pražskú prokuratúru podnet, aby sa obnovilo vyšetrovanie Masarykovej smrti.
S návrhom uspeli: „Vyrozumievam vás, že podanie nazvané Doplnenie podnetu k prešetreniu okolností nasvedčujúcich násilnú smrť ministra zahraničných vecí Jana Masaryka bolo postúpené k ďalším úkonom policajnému orgánu Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu," píše sa v rozhodnutí prokurátora, ktoré exkluzívne získal denník Pravda. České médiá zatiaľ o jeho najnovšom kroku ešte neinformovali.
Dôvody, prečo stojí za to hľadať pravdu
Masaryk prišiel o život v prvej dekáde marca 1948, čo boli iba dva týždne od komunistického februárového prevratu. Jeho telo našli zriadenci ministerstva zahraničia na nádvorí Černínskeho paláca, kde šéf diplomacie mal na druhom poschodí služobný byt. Keď sa priblížili, zistili, že na zemi leží mŕtvola Masaryka.
Komunistický režim o ňom roztrúbil, že jednoznačne spáchal samovraždu. Neskôr sa smrť opakovane vyšetrovala, ale úplnú pravdu sa dosiaľ nepodarilo odhaliť. Teraz svitá nádej, že by to hádam mohlo vyjsť. Jandečková, podpredsedníčka Spoločnosti pre výskum zločinov komunizmu, ktorá sa aj ako spisovateľka dlhú dobu usiluje objasniť jednu z najväčších záhad československých dejín, sa dostala k veľmi cennej nahrávke.
Amatérsky záznam na magnetofónovej páske poskytol Grulich, manžel Hofmannovej sesternice. „Oznamovatelia sú toho názoru, že svedectvo pána Vilibalda Hofmanna je celkom unikátne, prevratné, s celosvetovým významom a dosahom," uvádza sa v podnete zo 14. septembra tohto roku, ktorý má denník Pravda tiež k dispozícii. Nahrávka vznikla v Karvinej v máji 1968 v kuchyni, kde Grulich sedel s Hofmannom a jeho príbuznými.
Policajného inšpektora Hofmanna 10. marca 1948 už okolo piatej hodiny ráno vyslali do Černínskeho paláca na čele výjazdovej skupiny, pričom mal zaistiť všetky vchody do paláca, miesto činu a potom vykonával dôkladnú prehliadku Masarykovho služobného bytu, ale musel hľadať len závet, a to od ôsmej hodiny a do popoludnia. Ešte predtým v skorých raňajších hodinách spolu s policajným lekárom Josefom Teplým a kriminalistom Zdeňkom Borkovcom pristúpili k telu stále prikrytom dekami na nádvorí. Hofmann i Borkovec asistovali pri obhliadke tela, ktorého pôvodná poloha, zrejme aj vzhľad a ďalšie detaily ako vyskočené kostičky priehlavku rozprestreté pri pätách nezodpovedali neskôr oficiálne zverejneným fotografiám.
Doteraz nezverejnená fotografia: Kriminálny inšpektor Vilibald Hofmann. Autor: ARCHÍV JINDŘICHA GRULICHA
Priveľa otáznikov v mozaike pochybností
Oznamovatelia sa opierajú o viacero faktov, ktorými Hofmann na nahrávke výrazne spochybnil tvrdenie komunistov, že Masaryk odišiel zo života dobrovoľne. „Je viac ako zrejmé, že niektorí svedkovia (zrejme podľa pokynov neznámych osôb) mohli mariť vyšetrovanie a uvádzať nepravdivý, o takmer dve hodiny posunutý, časový údaj, aby sa mohlo verejne vyhlásiť, že Jan Masaryk vyskočil až okolo pol siedmej ráno," zdôrazňuje sa v podnete zaslanom na prokuratúru.
Autori podnetu na základe nahrávky upozorňujú na ďalšiu závažnú skutočnosť: „Policajný lekár Josef Teplý okolo šiestej hodiny ráno uviedol pred Vilibaldom Hofmannom, že smrť nastala pred štyrmi až šiestimi hodinami, z čoho pán Hofmann usudzuje, že sa (pravdepodobne niekým ovplyvnení) nálezcovia tela ‚pomýlili‘ nielen v hodine úmrtia, ale dokonca možno aj v dátume úmrtia (vražda, a teda smrť mohla nastať okolo polnoci)."
Zvukový záznam zároveň naznačuje, že môže byť pravdivé dosiaľ neoverené to, že oficiálne fotografie mŕtveho Masaryka nezodpovedajú skutočnosti: „Fotoaparát bol fotografovi Jaroslavovi Holoubkovi zhabaný ešte v raňajších hodinách a vrátený bez filmu. Navyše existuje dôvodné podozrenie, že existujúce fotografie sú kompletným podvrhom." Podľa oznamovateľov nešlo iba o otočenie tela na chrbát. S najväčšou pravdepodobnosťou ho prefotili popoludní, aby sa zmenila poloha tela smerom hlavou do nádvoria.
„Pomocou tieňov je možné a zároveň potrebné toto dôvodné podozrenie overiť," podčiarkli v súvislosti s tým, že je nevyhnutná dôkladná rekonštrukcia.
Nutná analýza tieňov
Prečo by mala byť prínosná dôkladná rekonštrukcia na mieste činu práve v marci budúceho roku? „Orgány činné v trestnom konaní by tiež mali pomocou analýzy tieňov dať overiť, či fotografie mŕtveho tela Jana Masaryka a jeho služobného bytu boli zhotovené do 8. hodiny ráno, alebo až v popoludňajších hodinách za účelom otočenia tela hlavou do nádvoria, aby poloha korešpondovala s predostretou verziou samovraždy."
Oznamovatelia pritom poukazujú na to, že vyšetrovanie, ktoré prevzalo komunistické ministerstvo vnútra, vôbec nevyzeralo ako poctivá snaha dopátrať sa pravdy: „Najneskôr o 8. hodine ráno bolo telo Jana Masaryka položené do jeho pôvodnej postele, bola rozprestretá, nič sa nevyšetrovalo, hľadal sa iba závet, pôvodné fotografie museli byť urobené do 8. hodiny, ale tiene na fotografiách tomu nenasvedčujú."
Jandečková zdôraznila, že Hofmann na nahrávke hodnoverne opisuje detail za detailom. Bez emócií, naopak, s chladnou hlavou ako kriminalistický profesionál.„Keď človek počúva jeho hlas, ako o všetkom dôkladne hovorí, tak má husiu kožu a pocit, že sa priamo ocitol v marci 1948 v Černínskom paláci," povedala pre Pravdu. „Dúfam, že nakoniec nás unikátne svedectvo inšpektora Hofmanna privedie k tomu, aby sa Česi i Slováci dozvedeli, ako skutočne prišiel o život minister Masaryk," dodala.
Expert: Masaryka zavraždila britská tajná služba
Českí komunisti nemali podľa neho dôvod zbaviť sa Masaryka, ktorý bol po roku 1948 ochotný ďalej pôsobiť v Gottwaldovej komunistickej vláde. Valenta tiež spochybnil motív Sovietskeho zväzu zavraždiť vtedajšieho šéfa československej diplomacie. Masaryk podľa Valentu po tzv. Víťaznom februári uistil sovietskeho veľvyslanca, že nepodá demisiu ako iní nekomunistickí ministri. A svoj sľub aj dodržal.
Valenta sa vo svojom článku odvoláva na výpoveď zamestnanca ministerstva zahraničia Jana Bydžovského z roku 1950. Tento špecialista na šifry sa československým úradom k vražde Masaryka priznal. Bydžovský počas druhej svetovej vojny pôsobil v Anglicku a podľa experta bol členom britskej tajnej služby SIS.
Bydžovský vo svojom svedectve uviedol, že Masaryka zabil na podnet Arnošta Heidricha, ktorý bol generálnym sekretárom na ministerstve zahraničia a hlavným spolupracovníkom SIS v Prahe. Bydžovský tvrdí, že 9. marca 1948 dostal od Heidricha tabletky, ktoré dal Masarykovi do kávy. Keď minister upadol do bezvedomia, Bydžovský ho spolu s ďalším mužom vyhodili z okna.
Všetky cesty vedú do Izraela
Valenta vo svojom článku neuvádza, čo by mohlo Britov motivovať k likvidácii Masaryka. Poukazuje však na to, že Londýnu vadila podpora, ktorú presvedčený sionista Masaryk poskytoval Židom a rodiacemu sa štátu Izrael. Išlo hlavne o dodávky zbraní a pomoc s prepravou Židov do Palestíny.
V tejto záležitosti prepukla v roku 1946 "tichá vojna medzi Prahou a Londýnom". Konflikt zhoršil aj fakt, že sa na stranu Izraela priklonil neskôr aj Sovietsky zväz, ktorý tak chcel oslabiť pozície Britov na Blízkom východe.
Podľa Valentu sa Arnošt Heidrich v deň Masarykovej smrti stretol s Gottwaldom a Masarykovým námestníkom Vladimírom Clementisom a oboznámil ich s pripraveným dokumentom, ktorý mal sprísniť predaj československých zbraní do zahraničia a teda aj do Izraela. Clementis ako Masarykov nástupca vo funkcii ministra zahraničných vecí v pomoci Židom pokračoval a dokonca ju rozšíril.
Viac v článku: Jana Masaryka patrně zabili britští agenti, napsal bývalý Havlův poradce
Zdroj: spravy.pravda.sk / InfoVojna
