Ruský prezident Vladimir Putin pre nové hrozby rozširuje ruskú armádu o 180-tisíc vojakov na 1,5 milióna. To robí Rusko po Číne druhou najväčšou vojenskou mocnosťou na svete.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý rozšíri ruskú armádu o 180 000 vojakov na 1,5 milióna aktívnych vojakov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odôvodňuje tento krok hrozbou zo Západu a nestabilitou na Východe.
"Je to nevyhnutné vzhľadom na početné hrozby, ktoré existujú pozdĺž hraníc našej krajiny," povedal Peskov.
Britský denník The Telegraph uvádza, že tento nárast robí z Ruska druhú najväčšiu vojenskú veľmoc po Číne, predbiehajúc americké aj indické sily.
https://www.telegraph.co.uk/world-news/2024/09/17/russian-army-overtake-us-as-worlds-second-largest/
Rozhodnutie vraj prichádza v čase, keď ruské sily utrpeli značné straty vo vojne na Ukrajine. Západné spravodajské zdroje odhadujú, že Moskva od februára 2022 stratila približne 200 000 vojakov a ďalších 400 000 utrpelo zranenia.
Napriek masívnemu nárastu vojakov experti vyjadrujú pochybnosti o finančnej výhodnosti tohto opatrenia.
Podľa denníka Telegraph môže mať ruská ekonomika, silne zasiahnutá západnými sankciami a nákladmi na vojnu, problém absorbovať náklady na ďalších vojakov. Dara Massicot z Carnegie Endowment for International Peace sa pýta: „Naozaj sú schopní zvýšiť rozpočet na obranu, aby udržali sily?"
The Telegraph tiež uvádza, že Rusko verbuje dobrovoľníkov a platí značné sumy na rozšírenie armády, čím ďalej zvyšuje finančnú záťaž. Kritici pochybujú, či sú tieto opatrenia dlhodobo udržateľné.
NIEKOĽKO POSTREHOV Z RUSKA V ŠIRŠEJ PERSPEKTÍVE
Niekdajší novinár a bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth sa k tejto téme vyjadril na sociálnej sieti:
Dnes postrehy z Ruska a o Rusku.
Médiami sa prehnala správa o tom, že Rusko sa chystá rozšíriť stavy bojového personálu o 180 000 nový regrútov. Výcvikový program sa začne v decembri 2024. Dostupné zdroje hovoria o tom, že výcvik vojaka na plne bojaschopnú úroveň trvá v ruských pomeroch približne dvanásť mesiacov. Nové posily by teda mohli byť nasadené do bojov na Ukrajine v decembri 2025.
Čo z toho vyplýva? Buď sa Rusko pripravuje na veľmi dlhú vojnu, alebo sa usiluje psychologicky zlomiť Ukrajinu, ktorá nemá toľko ľudských rezerv ako jej protivník. Pravdepodobná je aj kombinácia oboch možností.
Predseda Rady národnej bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu minulú piatok rokoval v Pchjongjangu s vodcom Severnej Kórei Kim Čong-unom. Tento pondelok mal zase schôdzku s prezidentom Sýrie Bašárom Asadom a v utorok sa v Teheráne stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom.
Čo z toho vyplýva? Tvrdenia, že odvolanie Sergeja Šojgu z funkcie ministra obrany a vymenovanie na čelo ruskej bezpečnostnej rady znamenalo jeho výraznú degradáciu, boli mylné. Šojgu sa stretáva s bezpečnostnými a obrannými partnermi Ruska viac ako nový ruský minister obrany a zohráva vo vojenskej a bezpečnostnej stratégii naďalej mimoriadne významnú úlohu. Zoznam navštívených krajín navyše dokresľuje mnoho vektorovú stratégiu Ruska.
Arménsko oznámilo, že zatklo troch a pátra po štyroch ďalších osobách, podozrivých zo sprisahania zameraného na uskutočnenie štátneho prevratu a zvrhnutia vlády v Jerevane. Piati podozriví sú občanmi Arménska, dvaja bývalí obyvatelia Náhorného Karabachu. Podľa vyhlásení arménskych úradov sedem podozrivých osôb verbovalo iných Arménov a poskytlo im finančné prostriedky na vycestovanie do Ruska, kde mali absolvovať vojenský tréning. Následne sa mali takto naverbované osoby usilovať o prijatie do arménskej armády.
Čo z toho vyplýva? Ak sú informácie úradov v Jerevane správne (predbežne niet dôvodu pochybovať), Rusko sa usiluje zatiaľ skrytým spôsobom odvrátiť alebo aspoň sťažiť čoraz bližšiu spoluprácu Arménska so Západom a najmä s členskými štátmi NATO. Južný Kaukaz je z hľadiska bezpečnostnej stratégie Ruska takmer rovnako významný ako Ukrajina. Zdá sa, že aj na tomto fronte môže byť ešte horúco.
Zdroj: topky.sk / Facebook Ďateľ / InfoVojna
