Spojené štáty v piatok vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzývala na okamžité humanitárne prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trinásť z 15 členov Bezpečnostnej rady hlasovalo za rezolúciu, USA proti a Veľká Británia sa zdržala hlasovania.

Zástupca americkej veľvyslankyne pri OSN Robert Wood po hlasovaní kritizoval radu za to, že neodsúdila cezhraničný útok Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra a neuznala právo Izraela brániť sa. Vyjadril presvedčenie, že zastavenie vojenských operácii Izraela by zasialo semienka pre ďalšiu vojnu, pretože Hamas nemá záujem o trvalý mier s cieľom dosiahnuť riešenie na úrovni dvoch štátov.

Generálny tajomník OSN António Guterres, ako aj mnohí členovia Bezpečnostnej rady požadovali v piatok okamžité humanitárne prímerie v Gaze. Spojené štáty však zopakovali svoj nesúhlas napriek priamej výzve arabských diplomatov, čím prakticky odsúdili akékoľvek kroky najmocnejšieho orgánu OSN na neúspech.

Vedúci diplomati arabských a moslimských krajín v piatok počas návštevy Washingtonu vyzvali na ukončenie bojov v Pásme Gazy. "Považujeme za absolútne nevyhnutné okamžite ukončiť boje," vyhlásil v mene skupiny krajín saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán a apeloval na Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala rezolúciu žiadajúcu zastavenie bojov.

USA sú po vete rezolúcie zodpovedné za smrť detí v Gaze, reagoval palestínsky prezident Abbás

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty sú "zodpovedné za prelievanie krvi" detí v Pásme Gazy po tom, ako vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktorá vyzývala na okamžité humanitárne prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Postoj Ameriky je podľa prezidenta agresívny a nemorálny, predstavuje flagrantné porušenie všetkých humanitárnych princípov a hodnôt, a Spojené štáty sú tak podľa neho zodpovedné za krviprelievanie palestínskych detí, žien a seniorov v Pásme Gazy," uviedla kancelária prezidenta Abbása vo vyhlásení.

Vojna medzi Izraelom a Hamasom vypukla 7. októbra po bezprecedentnom útoku militantov z tohto palestínskeho hnutia na Izrael, pri ktorom zabili vyše 1200 ľudí, najmä civilistov. Izrael následne v Pásme Gazy spustil pozemnú i vzdušnú ofenzívu, ktorá si doteraz podľa palestínskych úradov vyžiadala viac než 17.400 obetí, väčšinou žien a detí.

Arabské krajiny: USA musia viac naliehať na Izrael

Niekoľko arabských a moslimských krajín vyzvalo Spojené štáty, aby sa viac angažovali v snahe vyvíjať tlak na Izrael, aby prijal prímerie v Pásme Gazy. V sobotu to uviedlo katarské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Vedúci diplomati Kataru, Egypta, Jordánska, Saudskej Arábie, Turecka a palestínskej samosprávy vyslovili túto výzvu počas stretnutia s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom vo Washingtone.

Počas rokovania vyjadrili tiež sklamanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN neprijala rezolúciu, ktorá vyzývala na okamžité humanitárne prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Ministri zároveň jednotne odmietli vojenskú ofenzívu Izraela v Pásme Gazy. Žiadali tiež "okamžité a úplné" prímerie na ochranu civilistov, uviedol katarský rezort diplomacie.

Turecký prezident Erdogan vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v sobotu 9. decembra na reformu Bezpečnostnej rady OSN. Odsúdil, že Spojené štáty mohli vetovať návrh na prímerie v Gaze, napriek veľkej podpore ostatných krajín, uviedla agentúra Reuters.

"Požiadavka Bezpečnostnej rady OSN na prímerie je odmietnutá iba kvôli vetu USA," povedal Erdogan na konferencii o ľudských právach v Istanbule. Spravodlivý svet je podľa neho možný, ale nie s Amerikou, a dodal, že Bezpečnostná rada OSN musí byť reformovaná.

Turecko je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), teda spojencom USA. Erdogan ale tiež odmieta zaradiť hnutie Hamas medzi teroristické organizácie. Vo svojom prejave uviedol, že Bezpečnostná rada sa stala radou na ochranu a obranu Izraela a Spojené štáty stoja pri Izraeli svojimi peniazmi a vojenským vybavením.

Návrh rezolúcie predložený v Spojených arabských emirátoch v piatok neprešiel, hoci zaň hlasovalo 13 z 15 členov orgánov OSN. USA, ktoré sú spojencom Izraela, ju vetovali. Británia, ktorá má tiež právo veta, sa hlasovania zdržala.

Erdogan na konferencii tvrdil, že Izrael vykonával zverstvá a masakry, za ktoré sa bude hanbiť celé ľudstvo. A medzinárodné inštitúcie a organizácie pre ľudské práva nepodnikajú žiadne konkrétne kroky, aby tomu zabránili. Za najväčšie hrozby pre ľudské práva označil islamofóbiu a xenofóbiu, ktoré podľa neho "pohlcujú západné spoločnosti ako jedovatý brečtan".

Schéma informovania korporátnych médií v tejto súvislosti a na obranu zločinov páchaných USA a sionistického Izraelu pripomína, že stav ľudských práv v Turecku pod vedením Erdogana je často kritizovaný kvôli útokom na vládnych kritikov a politických odporcov, podkopávaniu nezávislosti súdov a oslabovaniu demokratických inštitúcií. Turecko odstúpilo od Istanbulského dohovoru o prevencii násilia na ženách a neplní rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.

V tejto súvislosti pripomíname, že Národná rada SR aj vláda SR pod vedením Petra Pellegriniho vo februári roku 2020 vyslovili nesúhlas s Istanbulským dohovorom.

Bidenova vláda bez súhlasu Kongresu schválila predaj munície Izraelu

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena schválila predaj 14.000 kusov tankovej munície Izraelu za vyše 106 miliónov dolárov bez predchádzajúceho posúdenia Kongresu. Vyplýva to zo sobotňajšieho vyhlásenia ministerstva obrany USA (Pentagón). TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Americké ministerstvo zahraničných vecí podľa vyhlásenia v piatok využilo takzvanú mimoriadnu právomoc na základe zákona o kontrole vývozu zbraní na okamžité dodanie tankovej munície.

Pentagón priblížil, že Antony Blinken, šéf rezortu diplomacie USA, poskytol Kongresu podrobné zdôvodnenie, že v záujme národnej bezpečnosti Spojených štátov musia byť Izraelu okamžite poskytnuté tankové strely.

"Izrael využije tieto kapacity ako odstrašujúci prostriedok proti regionálnym hrozbám a na posilnenie obrany svojej vlasti," uviedol Pentagón s tým, že predaj, ktorý sa uskutoční zo zásob americkej armády, nebude mať žiadny negatívny vplyv na obrannú pripravenosť USA.

Ako vysvetľuje Reuters, tieto nábojnice sú súčasťou rozsiahlejšieho predaja v hodnote 500 miliónov dolárov, o schválenie ktorého žiada Bidenova administratíva americký Kongres. V balíku je zahrnutých až 45.000 kusov munície pre tanky Merkava, ktoré Izrael pravidelne využíva vo vojne s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Ľudskoprávni aktivisti vyjadrili nad predajom tankovej munície znepokojenie, pretože to podľa nich nie je v súlade so snahou Washingtonu naliehať na Izrael, aby obmedzil civilné obete v palestínskej enkláve na minimum.

Predstaviteľ diplomacie USA v sobotu tvrdil, že Spojené štáty izraelskej vláde naďalej zdôrazňujú, že musí dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a podniknúť všetky možné kroky, aby zabránila ujme na zdraví civilistov.

Vzhľadom na zintenzívnenie vojny v Pásme Gazy sa používanie amerických zbraní začalo intenzívnejšie sledovať. Americkí predstavitelia však podľa Reuters tvrdia, že neplánujú stanoviť podmienky pre vojenskú pomoc Izraelu alebo uvažovať o zastavení poskytovania tejto podpory.

Izraelské tanky Merkava sú zároveň spájané s incidentami súvisiacimi s úmrtiami novinárov. Štvrtkové pátranie Reuters odhalilo, že izraelský tank zabil novinára tejto agentúry a zranil ďalších šiestich reportérov, ktorí natáčali cezhraničné ostreľovanie.

Zdroj: hnonline.sk / trend.sk / cas.sk / sme.sk / pravda.sk / InfoVojna