Katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání vo štvrtok vyhlásil, že Izrael nedodržal dohodu o prímerí v Pásme Gazy, ktorá vstúpila do platnosti v januári a ktorú sprostredkoval práve Katar spoločne s Egyptom a Spojenými štátmi. Vyjadril sa tak počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Šéf Kremľa ocenil úsilie Kataru o vyriešenie palestínsko-izraelského konfliktu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Ako viete, pred niekoľkými mesiacmi sme dosiahli dohodu, ale Izrael ju, žiaľ, nedodržal,“ povedal Ál Sání.

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy začala platiť 19. januára po viac ako 15 mesiacoch vojny. Počas prvej fázy prímeria Hamas prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Strany sa však nedohodli na pokračovaní prvej fázy či prípadnom prechode do druhej fázy. Izrael následne zablokoval prísun humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy a 18. marca obnovil boje. Deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci.

Od obnovenia bojov v Pásme Gazy podľa Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej 1691 ľudí a počet obetí vojny stúpol na 51.065. Izraelská armáda v stredu oznámila, že od obnovenia operácií vytvorila na 30 percentách územia Pásma Gazy nárazníkovú zónu.

Katarský emir vo štvrtok uviedol, že Katar sa bude usilovať o dosiahnutie dohody, ktorá ukončí utrpenie palestínskeho ľudu, najmä v Pásme Gazy.

Ruský prezident ocenil úsilie Kataru v súvislosti s riešením konfliktu v Pásme Gazy a množstvo úmrtí v tejto vojne označil za tragédiu. „Dlhodobé riešenie je možné dosiahnuť len na základe rezolúcie OSN a predovšetkým v súvislosti so zriadením dvoch štátov,“ uviedol Putin.

Januárová dohoda o prímerí v Pásme Gazy má okrem iného umožniť státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať.

Hnutie Hamas odmietlo Netanjahuov návrh dohody o čiastočnom prímerí s Izraelom

Palestínske hnutie Hamas odmietlo návrh dohody o čiastkovom prímerí s Izraelom, informujú agentúry AFP a Reuters. Hamas tvrdí, že je ochotný okamžite rokovať o prepustení všetkých rukojemníkov výmenou za ukončenie vojny v Pásme Gazy a prepustenie určitého počtu Palestínčanov väznených v Izraeli.

Šéf Hamasu v Gaze Chalíl Hajjá podľa serveru The Times of Israel v televíznom prejave uviedol, že návrh dohody, ktorý dostal, by nepriniesol koniec vojny ani stiahnutie izraelských síl z Gazy. Poznamenal tiež, že jeho hnutie nebude „súčasťou Netanjahuovej politiky čiastkových dohôd“.

Médiá v posledných dňoch informovali o vyjednávaní o prepustení zhruba desiatich z 59 stále zadržiavaných rukojemníkov výmenou za 45-dňový pokoj zbraní.

„Sme pripravení prepustiť všetkých (zadržaných) Izraelčanov v rámci serióznej dohody o výmene (palestínskych) väzňov, ukončení vojny, stiahnutí izraelských síl z Pásma Gazy a prísune humanitárnej pomoci,“ tlmočil už v pondelok postoj Hamasu zástupca hnutia Táhir Nunu. Problémom podľa neho nie je počet rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení, ale to, že Izrael blokuje napĺňanie dohody o prímerí a pokračuje vo vojne.

Vojna trvá už 18 mesiacov

Hnutie v pondelok potvrdilo, že dostalo od Tel Avivu návrh prímeria vo vojne v Pásme Gazy, ktorá trvá už 18 mesiacov. Podľa predstaviteľa obsahuje návrh na najmenej 45-dňové dočasné prímerie výmenou za prepustenie desiatich žijúcich izraelských rukojemníkov. Zahŕňa tiež prepustenie 1231 palestínskych väzňov z izraelských väzníc a vstup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Návrh požaduje „trvalé ukončenie vojny“ pod podmienkou, že sa palestínske frakcie v Pásme Gazy vrátane Hamasu odzbroja, povedal predstaviteľ hnutia. Hamas už skôr vyhlásil, že o odzbrojení diskutovať nebude.

Izrael naďalej útočí

Najmenej 34 ľudí zahynulo a desiatky ďalších boli zranené pri niekoľkých najnovších izraelských leteckých úderoch v Pásme Gazy, vrátane takzvanej humanitárnej zóny Mavásí. S odvolaním sa na tamojšiu civilnú obranu to vo štvrtok 17. apríla 2025 uviedla agentúra AFP.

„Najmenej 16 obetí, prevažne žien a detí, a ďalších 23 zranených si vyžiadal priamy útok dvoma raketami na niekoľko stanov pre vysídlené rodiny v Mavásí v oblasti Chán Júnisu,“ povedal podľa AFP hovorca civilnej obrany Mahmúd Basal.

Pri treťom údere tiež v Mavásí zahynuli otec a dcéra, pričom 13 ďalších ľudí bolo zranených. Pri údere na stan vysídlených osôb v oblasti mesta Bajt Lahíja na severe Pásma Gazy zahynulo sedem ľudí a ďalších 13 ich bolo zranených. Úder v utečeneckom tábore Džabálija na severe Pásma Gazy zabil sedem členov jednej rodiny. Dvoch ľudí vo štvrti Šudžáija v meste Gaza zabil výstrel izraelského tanku.

Humanitárne zóny sú oblasti označené Izraelom ako bezpečné, do ktorých sa podľa izraelskej armády majú sťahovať obyvatelia z bojových zón Pásma Gazy.

Izraelská armáda v stredu podľa AFP oznámila, že z 30 percent celkového územia Pásma Gazy vytvorila po obsadení nárazníkovú zónu, v ktorej Palestínčanom nebude dovolené žiť. Od konca v januári uzavretého prímeria a začiatku novej izraelskej ofenzívy 18. marca bolo v Pásme Gazy podľa OSN vnútorne vysídlených asi 500 000 palestínskych obyvateľov.

Izraelská armáda vo štvrtok tiež oznámila, že pri nočných útokoch zasiahla infraštruktúru militantného hnutia Hizballáh na juhu Libanonu. „Armáda podnikne kroky proti akýkoľvek pokusom Hizballáhu o obnovenie… vojenskej prítomnosti pod zámienkou civilného krytia,“ ozrejmila.

Humanitárne organizácie vyzývajú Izrael na súčinnosť, varujú pred kolapsom

Tucet popredných humanitárnych organizácií dnes varoval, že systém pomoci v Pásme Gazy čelí "totálnemu kolapsu," a naliehavo vyzval Izrael, aby ich nechal robiť ich prácu. Informuje o tom server The Times of Israel.

"Každý jednotlivý človek v Gaze je závislý od humanitárnej pomoci, aby prežil," uviedli šéfovia neziskových organizácií, medzi ktorými boli napríklad Save the Children alebo Oxfam. "Táto zásadná línia pomoci bola úplne odrezaná po tom, čo izraelské úrady 2. marca začali blokádu," upozornili. "Ide o jedno z najhorších humanitárnych zlyhaní našej generácie," podotkli ďalej.

Izrael tvrdí, že je v tejto chvíli v úzkom pobrežnom pásme, kde žije vyše 2,1 milióna ľudí, potravín dostatok. Humanitárnu blokádu vníma ako jedinú cestu, ako teroristické hnutie Hamas donútiť k prepusteniu zvyšných 59 rukojemníkov.

Humanitárne organizácie ale situáciu v Gaze vidia inak. Hladomor sa podľa nich pravdepodobne šíri v takmer všetkých častiach pásma, ktorého rozloha je o niečo menšia ako Praha. "Vyzývame všetky strany, aby zaistili bezpečnosť našich pracovníkov a umožnili bezpečný a ničím neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do Gazy," doplnili neziskové organizácie.

Izrael začal vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy po teroristickom útoku Hamasu a jeho spojencov na juh Izraela v októbri 2023, pri ktorom ozbrojenci zabili 1200 ľudí a ďalších 251 ich uniesli ako rukojemníci. Od začiatku vojny bolo podľa úradov spravovaných Hamasom v Gaze zabitých najmenej 51.025 Palestínčanov, z toho 1652 od 18. marca, kedy skončilo zatiaľ posledné prímerie.

Putin sa stretol s ruskými rukojemníkmi, ktorých uniesol Hamas

Ruský prezident Vladimir Putin sa v stredu 16. apríla 2025 stretol s ruskými občanmi, ktorých palestínske militantné hnutie Hamas unieslo pri útoku na Izrael zo 7. októbra 2023 a držalo ako rukojemníkov v Pásme Gazy. Podľa lídra Kremľa k ich oslobodeniu významne prispeli dlhotrvajúce dobré vzťahy Ruska s Palestínčanmi.

„Skutočnosť, že ste teraz na slobode, je výsledkom dlhoročných stabilných vzťahov Ruska s palestínskym ľudom, so zástupcami rôznych organizácií,“ citovali ruské tlačové agentúry Putina, ktorý to povedal unesenému ruskému občanovi Alexandrovi Trufanovovi a členom jeho rodiny. „Na tomto mieste musíme vyjadriť vďaku vedeniu a politickému krídlu Hamasu za gesto, ktoré nám vyjadrilo uskutočnením tohto humanitárneho skutku,“ vyhlásil Putin na nočnom stretnutí v Kremli.

Zdôraznil, že Rusko „skutočne urobilo všetko, čo bolo v jeho silách“, aby zabezpečilo Trufanovovo oslobodenie, a podnikne všetko potrebné k oslobodeniu zostávajúcich rukojemníkov.

Trufanova prepustili po takmer 500 dňoch v zajatí vo februári v rámci rozhovorov vedúcich k prímeriu v palestínskej enkláve. Putinovi sa poďakoval za pomoc pri svojom prepustení a vyjadril nádej, že sa podarí oslobodiť všetkých zostávajúcich rukojemníkov, ktorých považuje „za bratov“.

Ruské agentúry informovali, že Putin odovzdal kvety Trufanovovej matke Elene a jeho snúbenici Sapir Cohenovej. Aj ich uniesol 7. októbra 2023 Hamas spolu s približne 250 Ďalšími rukojemníkmi. Prepustené boli ešte koncom roka 2023, rovnako ako Trufanovova stará mama. Jeho otec pri útokoch zomrel.

Reuters pripomína, že Rusko sa snaží udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami izraelsko-palestínskeho konfliktu, ale opakovane uviedlo, že jeho ukončenie je možné len na základe dvojštátneho riešenia.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / pravda.sk / YouTube / InfoVojna