Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok na stretnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu v Soči vyhlásil, že úlohou Ruska je vybudovať "nový svet". Okrem toho prisúdil zodpovednosť za vojnu na Ukrajine snahám Západu o "celosvetovú hegemóniu“.

"Západ neustále potrebuje nejakého nepriateľa. Európa sa pred nami zatvára a buduje novú železnú oponu. My dvere nezatvárame, zatvára ich Európa," dodal Putin.

Západné tlačové agentúry, vrátane slovenskej verejnoprávnej TASR, vyostrili v tejto súvislosti slovník voči ruskému lídrovi. Poukázali pritom bez akýchkoľvek súvislosti na to, že ruský prezident pôsobil svojho času v sovietskej tajnej službe KGB a že jeho obvinenia prichádzajú v čase, keď Moskva čelí čoraz väčšej izolácii a tvrdým sankciám, ktoré na ňu boli uvalené v dôsledku vojenského útoku na Kyjev vo februári minulého roku. Taktiež opakujú informácie, že väčšina európskych krajín pre ruské lietadlá uzavrela svoj vzdušný priestor, čo výrazne komplikuje vycestovanie z krajiny.

Situácia je však taká, že Západ sa dostal do štádia, keď on samotný sa začína izolovať od zvyšku planéty, ktorá nechce mať nič spoločné s konfliktom na Ukrajine, odmieta protiruské sankcie a navyše vo svete dochádza k postupnej dedolarizácii, keď mnohé štáty medzi sebou začínajú obchodovať v národných menách.

Ruská armáda obsadila veľké časti územia na juhu a východe Ukrajiny, Moskva tiež anektovala štyri obsadené ukrajinské oblasti – Chersonskú, Záporožskú, Doneckú a Luhanskú. Putin však v tejto súvislosti vyhlásil, že vojna na Ukrajine nie je teritoriálna a Moskva údajne nemá záujem o dobýjanie nových území, ale ide jej o denacifikáciu banderovského zločineckého režimu vládnuceho v Kyjeve.

Putin podal ruskú inváziu na Ukrajinu ako súčasť dlhodobého zápasu so Západom. "Vojnu rozpútal kyjevský režim s aktívnou podporou Západu už pred desiatimi rokmi," vyhlásil a dodal, že úlohou "špeciálnej vojenskej operácie", ako vojnu na Ukrajine nazýva Moskva, bolo jej ukončenie.

Prosperita kolektívneho Západu je do veľkej miery založená na "drancovaní" jeho kolónií po celom svete, uviedol ruský prezident Vladimir Putin.

Celá história Západu bola o "nekonečnej expanzii" a stále sa o takýto prístup usiluje vo vzťahu k celému svetu, aby si udržal svoju prosperitu, tvrdil.

"Vplyv Západu vo svete spočíva v obrovskej vojensko-finančnej pyramíde. Neustále potrebuje nové palivo na svoje fungovanie: prírodné, technologické a ľudské zdroje patriace iným," povedal Putin na plenárnom zasadnutí.

Po skončení studenej vojny sa kolektívny Západ na čele s USA usiluje o nastolenie a udržanie svojej globálnej hegemónie, poznamenal Putin a dodal, že takéto úsilie bolo od začiatku odsúdené na neúspech.

"Svet je príliš zložitý a príliš rôznorodý na to, aby sa dal formovať podľa jedinej schémy, aj keď za tým stojí moc, obrovská moc Západu, nahromadená počas storočí kolonializmu," povedal.

Prebiehajúca globálna kríza je predovšetkým dôsledkom "sebavedomia", ktoré prejavuje kolektívny Západ, a jeho odmietania brať do úvahy a dokonca počúvať postoje iných medzinárodných aktérov, vyhlásil Putin. Na začiatku 21. storočia existovala nádej, že "štáty a národy sa poučili z nákladnej, ničivej vojensko-ideologickej konfrontácie minulého storočia", ale ukázalo sa, že to tak nie je, poznamenal Putin.

"Egoizmus, domýšľavosť a ignorovanie skutočných výziev nás nevyhnutne zavedú do slepej uličky, rovnako ako snaha silnejších vnútiť svoje predstavy a záujmy ostatným. To malo byť každému jasné - malo, ale ukázalo sa, že to tak nie je," zdôraznil ruský líder.

V príhovore sa venoval aj septembrovému obsadeniu separatistického azerbajdžanského regiónu Náhorný Karabach, obývaného najmä Arménmi, azerbajdžanskou armádou. Tento vývoj označil za "nevyhnutný".

"Bolo len otázkou času, kedy tam začne Azerbajdžan s obnovou ústavného poriadku," vyhlásil Putin. Vysvetlil, že to bolo "nevyhnutné po uznaní azerbajdžanskej zvrchovaností nad Karabachom (zo strany Arménska)".

Zdroj: cas.sk / rt.com / InfoVojna